XVIII. ročník (1. – 3. máj 2009)

Účastníci festivalu:

Divadelná skupina GAV Levice, Divadlo Strom na ceste Levice, Divadlo Zasesmelendve pri ZUŠ J. Rosinského v Nitre, OZ Divadlo Paradox Nové Zámky, Divadlo Jednosmerka Levice, Divadlo Paradox Nové Zámky, Divadlo Napočkanie Tlmače, Celkom malé divadlo Žemberovce, Divadlo Šok Šala

H o s ť   p r e h l i a d k y
Divadlo Tramtarie Olomouc

Členovia odbornej poroty:

Eduard Stanovský, predseda poroty
Mgr. Art. Michal Ditte
Miroslav Dacho

Účastníci festivalu:

Divadelná skupina GAV Levice
Divadlo Strom na ceste Levice
Divadlo Zasesmelendve pri ZUŠ J. Rosinského v Nitre
OZ Divadlo Paradox Nové Zámky
Divadlo Jednosmerka Levice
Divadlo Paradox Nové Zámky
Divadlo Napočkanie Tlmače
Celkom malé divadlo Žemberovce
Divadlo Šok Šala

H o s ť   p r e h l i a d k y
Divadlo Tramtarie Olomouc

Hodnotenia odbornej poroty a postrehy divákov:

Divadlo GAV Levice – Záhadné zmiznutie superagenta 00 na Slovensku

DIVÁK SA DIVADELNE „DIVÍ“ (hodnotia diváci)

– dobrý úlet, dalo sa zasmiať
– bolo to zaujímavé, v podstate sranda, najviac sa mi páčili tí dvaja agenti CIA
– niektoré výroky boli trefné
– všetko sa nám páčilo, najviac agent 00
– už som to videl trikrát a môžem povedať, že zo začiatku to nemali tak prepracované, ako teraz, keď to bolo oveľa lepšie

HEREC SA „DIVÍ“ (člen GAV Levice sa vyjadril)

– za hercov môžem povedať, že sme maximálne spokojní, najmä s publikom, nečakali sme takú účasť

KEĎ MYSLENIE BOLÍ (hodnotí porota)

M. BALLAY:
– komédia s detektívnymi prvkami sa stala sviežou aktualizáciou, je prenesená do súčasných slovenských reálií- ocenil by som dramaturgiu
– nesmierny akcent paródie
– režisér vedel veľmi umne pracovať s motivickou líniou (napr. sekretárok, ktorý sa opakoval, ale vždy v inom type sekretárky: apatickej, neschopnej…)
– režisér vhodným spôsobom varioval nudu v kancelárii CIA, napr. hrou na Williama Tella
– žuvačka mu akosi znemožňovala dôkladnejšiu artikuláciu, s ktorou teraz aj ja bojujem, aby som bol zrozumiteľnejší
– inscenátori nepotrebovali obzvlášť nákladné prestavby
– nesporne silný potenciál gymnazistov
– keby sa dej nezahatil stereotypnými motívmi, bola by inscenácia hodnotnejšia, ale je toveľmi dobrý pokus

DEDO EDO:
– oceňujem satiru, lebo tá sa akoby na javiskách vytratila, je to obrovské plus, že sa ukazujú nedostatky
– satira na jednom mieste nič nevykoná, ale môže mať vplyv na riešenie

M. DACHO:
– hra nie je konštrukčne najšťastnejšia, záver je dosť rozpačitý, ale ponúka inscenácie, na ktorých sa dá pekne popracovať (napr. v reštaurácii vzťah zákazníčok k čašníčke)
– vidno režisérovu skúsenosť zo školstva, najmä na ministrovi školstva

M. PETERICH:
– herecky v poriadku
– páčil sa mi záver – Slovenka v kroji, ktorá oznámi, že bude šéfovať CIA
– musím pochváliť, že predstavenie bolo štýlovo veľmi čisté
– herci pekne hierarchizovali jednotlivé plány
– asi ste pracovali s textom ako legom – vyberali, čo je ešte aktuálne, čo už nie, čo bolo treba aktualizovať
– za vrchol celej literárnej štruktúry som považoval otázky o tom, kde je skutočný minister a skutočný vrátnik, musia mať predsa nejakého druhého

M. FORGÁCS:
– pochvaľujem, že vnútorne robíte s temporytmom, ale na úkor artikulácie a textových gagov, čo sa potom stráca
– Piťo (agent 00 = Štefan Jurča junior) to hral veľmi pekne
…a slovo dostal aj režisér PETR MESZÁROŠ: – ďakujem, že ste to nazvali detektívny príbeh, lebo bol skôr antidetektívny, rieši sa v ňom, ale nič sa nevyrieši…

POROTCUJE SA (hodnotí člen poroty)

Levickí gymnazisti z DS GAV Levice sa pokúsili invenčne preniesť na javisko upravenú hru A. Ferka, J. Drgonca „Záhadné zmiznutie superagenta 00 na Slovensku“ v réžii a úprave Petra Meszároša. Vyslaný agent z centrály CIA na Slovensko sa prioritne konfrontuje so špecifickými domácimi reáliami (byrokratickým aparátom, nekompetentnosťou, nefungovaním systému a pod). Inscenátori sa tvorivo pohrávali na scéne s jednotlivými špionážnymi a najmä manipulatívnymi situáciami. Vyslaný agent James Bondra /Štefan Jurča jr/ spoznáva život na Slovensku a sprostredkúva o ňom správy späť do centrály CIA. Režisér predovšetkým rozvíjal prácu s konkrétnymi motívmi, ktoré starostlivo striedal, obmieňal, varioval. Motivicky sa takýmto spôsobom narábalo napr. v scénach s neschopnými sekretárkami, nudou v kancelárii centrály v CIA, telefonátmi atď. Mnohé z týchto motívov naberali funkčnú gradáciu, komickosť výrazu a žiaduci situačný humor. Škoda, že režisér viac nerozpracoval temporytmickú líniu celej inscenácie. Hromadené situácie často nenadobúdali prínosný gradačný spád. Viacerí herci dôrazne akcentovali vo svojom prejave skratku, prvky paródie, vytváranie skečov, výrazovú premenlivosť v jednotlivých gagoch. Nie vždy sa plastickejšie zhosťovali so svojimi postavami napr. alkoholická čašníčka stereotypne opakovala ten istý princíp opľutia a utretia stola. Rovnako Štefan Jurča ako James Bondra spočiatku prezentoval suverénnu bohorovnosť v konaní s neodmysliteľnou žuvačkou v ústach, ktorá sa po istom čase stala nevýrazne strnulou.

Mladí študentskí tvorcovia si na scéne vystačili prakticky iba s jedným stolom a dvoma stoličkami. Dôležitým aktualizačným prvkom, podobne ako v mnohých súčasných aktualizáciách, sa stal najmä notebook. Jeho prítomnosť sa často ozrejmovala prostredníctvom zvukových efektov. Scénickú hudbu využívali inscenátori prevažne počas prestavby ako intermezzá v podobe filmovo-hudobných citácií. Škoda, že hudba sa organickejšie nevčleňovala do hereckých akcií a ani nerozvíjala dynamiku celej inscenácie. Paradoxne pôvodná špionážna akcia ako hlavná línia príbehu „Záhadného superagenta 00 na Slovensku“ sa celkovo prekryla. Zahltili ju celkovo popisné časti deja v podobe stereotypne rozvíjaných telefonátov ako referujúcich dôkazov o stave života na Slovensku. Viac sa v celej inscenácii akcentovala paródia než špionážny príbeh, jeho plynulejšie prenesenie do komických výstupov. Tvorcovia však v nej preukázali svieži esprit tvorivosti študentského divadla, čo je rozhodne výrazným pozitívom ich prínosov.

Miroslav Ballay

Divadlo Strom na ceste Levice – Harpagónia

DIVÁK SA DIVADELNE „DIVÍ“ (hodnotia diváci)

– perfektné, pekné to bolo
– mali to dobre naštudované
– srandovné, ale nepochopili sme, bolo to komplikované, ale nasmiali sme sa
– bola nuda, nepáčilo sa mi to
– dobré
– bolo to zaujímavé
– páčilo sa mi
– kľudne by som si to pozrel ešte raz

KEĎ MYSLENIE BOLÍ (hodnotí porota)

M. DACHO:
– rámcovanie príbehu v úvode znamenalo ísť cestou štylizácie postáv
– treba oceniť funkčné scénické riešenie, hoci ku koncu došlo k drobným technickým nedorozumeniam
– scéna je ladená akosi šedivo
– do prísnej štylizácie, najmä pohybovej, vstupovalo aj psychologické herectvo a nastával zmätok, človek začínal byť dezorientovaný – na čo sa vlastne pozerá
– hra je veľmi dobre poskladaná, čo chváli autora
– úvodná scéna nás k mnohému navádza, len to bolo treba vyzdvihnúť
– rád by som vyzdvihol moment dvoch replík: „To si upraceš!“ – čo autenticky komunikovalo s dneškom aj s obecenstvom

M. BALLAY:
– problém som videl v miere využitia štylizácie, ktorú ste nie celkom šťastne skĺbili do vzťahov medzi postavami
– štylizáciu ste ponechali len vo vonkajšej podobe
– správne ste použili prostriedky štylizácie, ale bolo mi ľúto, že sa s nimi viac nepracovalo
– chaos na scéne mám rád, ale tu som videl miestami nezvládnutie
– výtvarná stránka inscenácie ma potešila; stavebnicu herci postavili, rozostavili, deštruovali atď., manipulácia s jednotlivými elementmi mi tvorila pyramídu
– po hereckej a režijno-dramaturgickej stránke to mohlo byť objemnejšie

M. FORGÁCS:
– inscenáciu nazvem ako pokus
– nebol dosť priezračný začiatok – to kikiríkanie
– pohybová štylizácia je v divadle zradná vec a u vás bola veľmi rozpačitá
– nebolo jasné, na ktorú nohu vlastne hlavná postava kríva a tá jeho deformácia sa miestami strácala
– pekný pohyb – ako so Forzina kotúľala
– zaujímavý sa mi zdal umelo vytvorený chaos (kocky vpredu, ich premiestňovanie = prepletenie vzťahov)

DEDO EDO:
– posolstvo akoby bolo vyrozprávané v posledných 2-3 vetách a to treba rozvinúť

POROTCUJE SA (hodnotí člen poroty)

V Leviciach divadlo prekvitá, a čo je ešte radostnejšie, že je to divadlo mladých. Jedno z nich uviedlo v úvodný deň festivalu ako druhé súťažné predstavenie inscenáciu podľa hry J. B. Moliera Lakomec v levickej interpretácii pod názvom Harpagónia. Režisér Štefan Jurča pripravil pre tento opus zaujímavý inscenačný pôdorys: jednoduché avšak viacvýznamové a variabilné scénické riešenie ako aj svojbytný spôsob výraznej hereckej štylizácie. Obe tieto zložky mali rozohrať v prítmí javiska „divadlo s diagnózou harpagónie“, divadlo postáv, ktoré sa stretajú v lakomcovom dome a sú súčasťou jeho vplyvu, hoci sa zároveň snažia získať vplyv vlastný. Nie sú to tak celkom obete, skôr naopak. O takejto interpretácii však z väčšej časti možno len hypoteticky uvažovať. Levickí divadelníci totiž zastali kdesi na pol ceste. Nedobrú službu im urobila už výrazná úprava textu (Renáta Kogelová), ktorá ho najmä skrátila. Tým sa stratila prehľadnosť i viaceré motívy, Molierom dôsledne vybudované, ktoré chýbali najmä v závere inscenácie. Tvorcovia vo všeobecnosti sploštili javiskový tvar a situácie postavili do lineárnej roviny, až na niekoľko divadelne a interpretačne výraznejších momentov, ktoré by mohli byť vďačným východiskom pre riešenie celej inscenácie. Rozpaky a nejednoznačnosť ovládli aj hereckú prácu a interpretáciu jednotlivých postáv, ktorá sa pohybovala od výraznej po nebadanú štylizáciu (najmä pohybovú) až k prekvapivému psychologizovaniu, či civilnému prejavu. „Stromy na ceste“ tak pripravili skôr akýsi digest z pôvodných transparentných situácií, než ucelený inscenačný tvar. Napriek tomu im nemožno uprieť badateľnú ambíciu nového výkladu klasicistického textu. Nech sa im čoskoro podarí odstrániť strom, čo stojí v ceste, aby mohli vykročiť ďalej, hoci aj s Harpagóniu.

Miroslav Dacho

Divadlo Zasesmelendve pri ZUŠ J. Rosinského v Nitre – „…NEZAVESUJTE SA, STE V PORADÍ…“

DIVÁK SA DIVADELNE „DIVÍ“ (hodnotia diváci)

– niektorým pasážam som nerozumel
– nemám slov
– zo začiatku som nechápala, potom to bolo suprové
– veľmi sa mi to páčilo, bolo to emotívne
– výborné
– veľmi sa mi páčila práca s dverami; keď postavy vstúpili do miestnosti, že sa úplne zmenili

KEĎ MYSLENIE BOLÍ (hodnotí porota)

M. PETERICH
– pripadalo mi to, ako neustála bariérovosť sveta hlavnej hrdinky Júlie
– páčilo sa mi, že vždy niečo tušiť za dverami
– herectvo veľmi civilné, kultivované bez preháňania
– nevieme, čo presne postihlo Júliu, lebo nemá nejaké výraznejšie chorobné gestá a pod.
– predstavenie má čo povedať divákovi

DEDO EDO
– posolstvo hry = rezignácia, nehľadanie riešenia, hrdinka neujde z domu, jednoducho sa podriadi rodičom

M. BALLAY
– všimol som si psychologickú tematiku
– v rovine scénografie vystihli obraz rozvráteného vnútra pomocou dvier (chaotickosť, komplikovanosť psychiky Júlie)
– cením si nielen tému, ale aj formu, najmä po výtvarnej, ale aj zvukovej stránke

POROTCUJE SA (hodnotí člen poroty)

Nie je jednoduché žiť vek končiaci na –teen, už vôbec nie je jednoduché takýto vek viesť a vychovávať. O to viac poteší parta „teen“ dievčat, ktorá bez príkras povie o veku teen celkom zaujímavo, nápadito a jasne. Až je to cool, avšak bez extrakcie citových záchvevov s naznačením ponorov dovnútra a chápaním ich zložitosti. Teen holka Júlia sa nevie vysporiadať so svojím svetom a jej okolie sa nevie zosúladiť s ňou. V našej hre končí na psychine. Aj horšie konce poznáme. Svet ústavu je malebný vo svojej voľnosti žitia. „Sme tu dobrovoľne…“ hovoria postavy skoro akoby z Kesseyovho Preletu. Asi desiatka mobilných dverí premyslene rámcuje svet bariér a nepochopenia a dáva cítiť, že stále je ktosi „za“. Zbor dievčat pod vedením režisérky M. Šiškovej hrá v rovnakej stupnici, civilne a disciplínovane. Chýba mi tam jeden muž na postavu Otca, zrejme sa už v ansámbli nenašiel. No…

Hra, ktorú odžil, zaznamenal a zahral kolektív dievčat, posväcuje misiu divadla. Kde iní končia, my začíname. Nemusíme pragmaticky riešiť, stačí, keď „spod koberca“ vytiahneme zabudnutú ovečku, ktorú spodobuje odtrhnutý filter cigarety a máme silu jej povedať: Dýchaj !

Stalo sa.

Martin Peterich

OZ Divadlo Paradox Nové Zámky – MAGNA MORAVIA

DIVÁK SA DIVÍ (hodnotia diváci)

– pekné, srandovné
– dobre sa na to pozeralo
– páčilo sa mi
– mne sa to ľúbilo, bolo to dobré
– veľmi zaujímavé prevedenie histórie, ale pôsobilo osviežujúco

KEĎ MYSLENIE BOLÍ (hodnotí porota)

M. FORGÁCS
– zaujímavé, ako sa dá malosť, zraniteľnosť vsunúť do veľkoleposti dejín
– urobili ste plnokrvnú zábavu
– inscenácia je veľmi inteligentným náučno-historickým prierezom
– myslím, že hra by sa zaobišla bez primitívnosti
– presné herectvo, rytmizovanie, čistá scéna
– urobiť komédiu o písmenkách je niečo úžasné

M. DACHO
– dalo by sa usporiť na niektorých fórikoch
– rád vyzdvihnem jeden moment – výstup, keď sa chystá Nemec zaútočiť a vyhlasuje, že ak to nezvládneme teraz, tak niekedy inokedy

POROTCUJE SA (hodnotí člen poroty)

Konečne sa aj na Slovensku našli odvážni divadelníci, ktorí sa neboja pozrieť pravde do očí a nájdu si odvahu odhaliť doteraz utajené zákutia, momenty histórie národa. V pozadí nie sú žiadne vznešené idey, len animálne pudy. Veľké momenty ľudstva sa vynárajú z podvodov, z omylov, a nedorozumení.

Divadelný súbor Paradox Nové Zámky podľa predlohy Mariána Mikuša Magna Moravia sa rozhodli demýtizovať veľké dávno skamenené dejiny a deheroizovať mohutných národných hrdinov. V iných krajinách je to už bežné, u nás je to ešte stále vzácne. Ukázať Rastislava ako zvrhlého alkoholika, skrachovaného manžela, do izby utiahnutého vladára je poučné a inšpiratívne z hľadiska národného sebavedomia. Jeho ľudská slabosť dokresľuje naše čítankové poznatky. Vidieť zraniteľného, neistého vladára priblíži národu vlastnú históriu a zľudští do heroických diaľav zahalenú identitu. Vysmievať sa zo seba, pranierovať vlastné chyby, vidieť omyly predkov nám umožní vnímať veci jasnejšie, chápať jednotlivé historické udalosti v pravom kontexte.

Divadlo Paradox divákom ponúka zvláštnu zmes inteligentnej historicko-náučnej komédie a vulgárno-primitívnej ľudovej zábavy. Chlapi sú detinskí, hrajú sa na vojačikov, snažia sa prebudiť v sebe dávno strateného macha, radi sa opíjajú, nič iné ich nezaujíma, len ako ovládnuť druhých, nájsť si dokonalé ženské telo. Ženy sú neukojené, osamelé alebo kvôli nedostatku nežnosti, sexu a peňazí terorizujú chlapov.

V inscenácii sa posteľ stane dokonalým pozadím pre mizanscény, ale nezmení sa na metaforický priestor. Pritom práve spálňa je miestom, kde sa spája banálny život malého človiečika s veľkými dejinnými úlohami.

Prefíkané, sofistikované nápady by zase nepotrebovali genitálne fóriky, stereotypné neresti, vystačili by bez zdôraznenia idiotstva a demencie. Herci výborne narábajú s verbálnými komediálnymi prostriedkami, menej využívajú situačnú komiku, vedia vypointovať, vedia rytmizovať, dokážu narábať s kontrastom, ovládajú priestor, občas ale zbytočne preháňajú ilustratívne gestá a grimasy. Naivná obludnosť postavičiek by bola i sama osebe zaujímavá. Ak nič nie je sväté, tak to ľudské je pochopiteľnejšie.

Miklós Forgács

Divadlo Jednosmerka Levice – MEMENTO MORI ALEBO NECH SMRŤ ODPOČÍVA V POKOJI

DIVÁK SA DIVADELNE „DIVÍ“ (hodnotia diváci)

– klobúk dole, výborná hra, vynikajúce stvárnenie
– výborné
– dobré, kreatívne, iné, nevšedný pohľad na smrť, zvládli to veľmi dobre
– bolo to super

KEĎ MYSLENIE BOLÍ (hodnotí porota)

M.BALLAY
– to, čo je povedané, je zduplikované i predmetom – v tom vidím istú nezručnosť v dramaturgickej oblasti
– inscenácia mala nesporne svoje pozitíva
– hlavným problémom, s ktorým sa neviem vyrovnať, je to, že chcete povedať veľmi veľa na malej ploche
– autorsky veľmi zaujímavá matéria – obdivná
– ďakujem inscenátorom za inscenáciu, ktorá vyvolávala isté zamyslenia

M. DACHO
– ďakujem veľmi pekne za predstavenie
– sú tu ale konštrukčné nepresnosti

M. FORGÁCS
– inscenácia je problematická vo svojej ambicióznosti dosiahnuť 2 polia (priateľstvo so smrťou a vykreslenie dobových pocitov)

M. PETERICH
– hlboko sa kloním Lucii Šulovej, herečke, scenáristke a režisérke zároveň

DEDO EDO
– obdivujem odvahu, keď niekto dielo napíše, sám si to aj zrežíruje a zahrá

POROTCUJE SA (hodnotí člen poroty)

Mladú autorku, režisérku i herečku Luciu Šulovú z Divadla Jednosmerka Levice nekonvenčne inšpirovala tematika života a smrti, vlastnej pominuteľnosti a večnosti. Autorka sa výnimočne zmocnila náročnej, prevažne teologickej problematiky. Dve herečky sa prekvapivo v inscenácii popasovali s pomerne nezvyklou témou i spracovaním v kontexte autorského divadla.

Postavy starorímskej mladej ženy Kornélie a Smrti s kosou predstavovali vzájomný duel hry podobne ako vo filme Ingmara Bergmana: Siedma pečať. Kornélia hneď v introdukcii prezentovala extatický tanec ako znak lyrického ponorenia sa do pocitov zmietania sa medzi životom a smrťou. Rozprávková Smrť sa tradične pokúšala skosiť osud tejto antickej ženy. Rozkrývaný historický fragment však zostal len v rovine načrtnutia. Autorka i režisérka inscenácie sa predovšetkým pokúsila o univerzálnosť tejto výpovede. Akcentovala ju pohybovými až expresívnymi partitúrami so silnou preciťujúcou ambíciou. Emocionálne kŕče, štylizácia v herectve prevyšovali nad zrozumiteľnosťou motívov. L. Šulová poskytovala len načrtnuté tézy, než dramaturgicky dotiahnuté významy. Príliš popisne napr. narábala so znakovými predmetmi (presýpacie hodiny, kalich, ruženec a pod.), ktoré sa objavovali v čisto ilustratívnej než tvorivejšej rovine. Postava Smrti tiež nepružne manipulovala s kosou. Rôznorodé, niekoľkonásobné kosenie s ňou vytváralo neraz bizarné konfigurácie postáv na javisku. Rafinovaná práca so zvukom kvapkajúcej vody naopak napomáhala vzbudiť limitné odtekanie a naťahovanie odďaľovaného odkladu konečnosti. Problematickejšou časťou inscenácie bol i prelet časom, keď antická Kornélia sa z ničoho nič ocitla v múzeu. Ako a prečo sa tam vôbec dostala? Čo bolo motívom tohto výstupu? Bol to akiste Kornéliin dotyk s večnosťou. Napokon si aj Kornélia v závere trefne vymenila so Smrťou rolu. V kostýmovej výmene pocítila, čo je to vidieť a zažiť večnosť.

Autorská inscenácia divadla mladých s vlastným tvorivým vkladom L. Šulovej predstavovala v konečnom dôsledku originálnu matériu. Prevyšujúca snaha vypovedať veľa na pomerne malej ploche sa, žiaľ, nedoviedla k jasnejšie akcentovanej výpovedi.

Miroslav Ballay

Divadlo Paradox Nové Zámky – Ženské rozhovory

DIVÁK SA DIVADELNE „DIVÍ“ (hodnotia diváci)

– pekné
– páčilo sa mi
– dobre to prednášali
– oceňujem, že to rozdelili na etapy, vďaka tomu to nebolo nudné

KEĎ MYSLENIE BOLÍ (hodnotí porota)

DEDO EDO
– inscenácia nesie so sebou posolstvo
– najväčšia rezerva je v tom, že sa neobjavuje vzájomná interakcia (súhlasenie, nesúhlasenie)

M. BALLAY
– všimol som si farebnú symboliku: zelená pani sa stávala nádejou, bola tolerantná, fialovo-čierna išla do búrlivosti, šedohnedá bola emancipovanou nenávidiacou ženou, postava v čiernom svojím koncentrovaným, priamočiarym pohľadom rezonovala na divákov
– oceňujem sémantiku farieb

M. FORGÁCS
– baby zhadzujú niečo, čo napĺňa ich život, nemyslím, že by to bolo feministické predstavenie
– statická forma bola odvážna

M. PETERICH
– to je antifeministická satira
– videl som hereckú povrchnosť (autor si asi strieľa zo všetkých aj sám zo seba)

POROTCUJE SA (hodnotí člen poroty)

Divadlo Paradox Nové Zámky, pri MsKS v Nových Zámkoch, uviedlo na Divadelných dňoch komédiu na motívy textu juhoslovanského autora Dušana Radoviča Ženské rozhovory v réžii Ondreja Remiáša.

Ondrej Remiáš ako režisér nemal ľahkú úlohu. Z 32 strán písaného textu, napísaných počítačom, vysielaných postupne v juhoslovanskej televízii ako monológy. Musel vytvoriť životaschopný scenár divadelnej hry. Bolo treba vytvoriť postavy hry, priestor pre scénické výstupy a najmä charaktery ženských postáv v duchu myšlienok monológov. To sa režisérovi celkom zdatne podarilo vytvoriť. Charakterizáciu postáv aj priestoru umocnil aj farbou. Za stolom, prikrytým červeným plátnom (ktorá dráždi najmä nás „býkov!“), sedeli 4 ženy vedúce monológy jednohlasne kritizujúce mužov. V zelenom (farba nádeje), vo fialovom (farba možno úlisnosti či zlosti), v červenom výrazne nenávidiaca mužov a realistická (oblečená v neutrálnej čiernej). V situáciách, ktoré možno pri troche fantázie označiť ako kaderníctvo, cukráreň a kaviareň, ich pri rozhovoroch obsluhuje muž, ktorý je svedkom ich rozhovorov, ale zdanlivo na ne nereaguje. Jeho postoj sa jednoznačne ukazuje na konci inscenácie, kde ako pointa príbehu v roli vodiča bábkoherca za vyvýšeným paravánom „ manipuluje so 4 bábkami“ účinkujúcich žien.

Režisér v aktualizácii vzťahu muža a ženy jednoznačne odkazuje, že ženy akokoľvek odsudzujúce svojich mužov, aj tak bez nich nemôžu byť a existovať.

Eduard Stanovský

Divadlo Napočkanie Tlmače – Alica v krajine zázrakov

DIVÁK SA DIVADELNE „DIVÍ“ (hodnotia diváci)

– niektoré scénky boli dobré, aj keď priznám sa, že ten príbeh Alice som nikdy nemala nejak extra v láske
– som milovníkom králikov a zajacov, odkedy som to videl, a tento bol najlepší
– herecké výkony tých detí boli neskutočné!!! úžasné!!!
– najlepší bol zajac, potom klobučník a potom všetci ostatní

KEĎ MYSLENIE BOLÍ (hodnotí porota)

M. FORGÁCS
– vidieť konfrontáciu so svetom dospelých, s deťmi i so sexom, ale posledné obrazy sú už menej jasné
– kráľovná mi pripadala ako rozmaznaná milenka mafiána
– je to vždy presné, komunikatívne
– kus práce vidieť aj v neverbálnej stránke
– Alica funguje len ako kamera, je skôr pasívna
– Alica akoby sa stratila
– príliš zjednodušené cez vreskot, príliš ukričané
– v krčme to fungovalo výborne

M. BALLAY
– inscenácia sa veľmi dynamicky akcentovala, až sa z nej stala Alica veľmi divokého sna
– ocenil by som dynamickosť, akú herci do výkonov vložili
– divokosť a prudkosť sa najviac zdôrazňovala
– jeden zo zaujímavých dynamicko-akustických zážitkov

POROTCUJE SA (hodnotí člen poroty)

Alica je unavená. Už nie je dieťa. Ešte nie je dospelá. Vníma a nerozumie. Ešte stále je dieťa a už by mala byť dospelá, neutečie a pozoruje. Je prítomná, ale nevie, kde je jej miesto.

Divadlo Napočkanie Tlmače podľa dramatizácie Miloša Janouška známej predlohy Lewisa Carolla Alica v krajine zázrakov vytvorilo sociosondy do sveta rôznych generačných a spoločenských vrstiev.

V inscenácii zmätená Alica zaspí, ale neprebudí sa vo fantazíjnej ríši rozprávkových bytostí, nespoznáva beštiárium ľudských vlastností. Ale pozoruje ten istý svet, ktorý ju obklopuje aj v skutočnosti, len dostane čas poriadne si to prezrieť a spoznať logiku doteraz nepochopiteľného.

Režisér Anton Korenči vytvoril dynamické, presné, antropologické skeče so silnou atmosférou. Absurdné alogické nonsens texty Lewisa Carolla poslúžili k vykresľovaniu rôznych subkultúrnych vrstiev. Problémom inscenácie je prílišná pasivita Alice, ktorá sa stane len statickou, niekedy až neviditeľnou pozorovateľkou bez možnosti konfrontácie s rôznymi skupinami, bez možnosti vnímania jej reakcií, myšlienkových pochodov. Vnútorné roadmovie sa točí okolo jedného gauča. Alica sa stretne s rovesníkmi, ktorí sa flegmaticky a znudene dívajú na porno a techno party, konfrontovaná so svojimi telesnými túžbami. V odpornej krčme spoznáva zvláštnu logiku komunikácie ľudí na periférii. Luxusné siamské dvojčatá predvedú hrôzostrašný stratený raj detstva. Generácia starých rodičov trpí vlastnou zbytočnosťou. A nakoniec všetko pohltí kráľovná nevkusu.

Zvieracia symbolika samotnej predlohy v herectve sa stráca, nepomenúva sa ani pohybovo, ani situačne a práve preto je mätúca, že v pomenovaní postáv stále figuruje a zostáva, aj keď sa dajú pochopiť možno ako jednoduché prezývky postavičiek. Najorganickejšie pôsobí transformácia situácie klobučníka, aprílového zajaca a plcha, kde surovosť krčmového priestoru a prepitosť dospeláckych mozgov dostatočne zdôvodňuje chaotickosť a nevypočítateľnosť dialógov. V ostatných situáciách hyperrealizmus prostredia občas protirečí forme komunikácie. Postavy putovanie krajinou snov premenia na bezútešnú, bezvýchodiskovú nočnú moru, ale ich neuróza, deviancia, exaltovanosť je niekedy príliš plochá a monotónna.

Miklós Forgács

Celkom malé divadlo Žemberovce – BALADA O EVE

DIVÁK SA DIVADELNE „DIVÍ“ (hodnotia diváci)

– pekné, celkom boli zlatí
– je to šikovná úprava tejto hry, celkom efektné, pôdorys príbehu neutrpel
– páčilo sa nám to, scéna výborná, hudba stupňovala dramtaičnosť, herecké výkony výborné
– priznám sa, aj slzička mi vybehla – taký silný príbeh

KEĎ MYSLENIE BOLÍ (hodnotí porota)

M. PETERICH
– dobré je, že čerpáme z toho, čo je napísané doma a že nezabúdame ani na autorov minulého storočia, ktorí mali čo povedať
– úprava osekala nepodstatné veci a divák ani viac nepotrebuje
– štýlová čistota
– neviem, či je téma ešte aktuálna
– trošku zbytočne preexponované
– hudba je veľmi zaujímavý prvok, máte vynikajúcich muzikantov
– veľmi dobre kreované postavy, ktoré vedia, čo majú hrať
– do hrdla ťahané intonácie sú zbytočné

DEDO EDO
– pokus o zvukomaľbu je prínosom, priam novum
– ako muzikant som mal z toho veľmi dobrý pocit, tvorivá hudobná improvizácia mi padla veľmi dobre

M. BALLAY
– v konštrukcii balady mi absentoval gradačný spád
– komponované tradične, veľmi čisto, s obrazmi, ktoré dosahovali dynamiku poetickými i hudobnými momentmi
– paradoxne mne Eva zanikala

M. FORGÁCS
– Ondrej mi pripadal neuroticky riešený a Mišo bol za macha

M. DACHO
– krátenie inscenácie prináša problémy

POROTCUJE SA (hodnotí člen poroty)

Domáce je domáce a tak vždy treba oceniť, ak súbor siahne po pomaly odumierajúcej klasike. Aby sa o nej ešte vedelo. Dôležitejšie, aby neostalo pri púhej, niekedy muzeálnej informácii, ale aby inscenačný tvar hľadal konotácie v dnešku a v dnes žijúcom diváckom duševnom vybavení. Stodolov doba minimálne poznala média, nahradzovalo ich divadlo saturujúce túžbu po príbehu, aktivujúce empatiu, či vnútornú očistu z videného. Mnohé hlavné konštrukčné prvky Bačovej ženy už do moderného arzenálu nepatria a tak ostáva hrať len extrakty z anabáz hrdinov, čo najskôr ich dostať do dilemy a dramatického finále.

Réžijné, scénografické a herecké výrazivo predstavenia je síce príťažlivé, no jeho prapôvod nájdeme v značne dávnejších inscenáciách slovenských klenotov. Sošnosť herectva, stručné až anemické mizanscény, minimalistická scéna, ale najmä hudobná faktúra vytvárajú pôsobivý celok so značným atakom na daného diváka v regióne. Žiadalo by sa však ubrať s preexponovaného a exaltovaného herectva najmä vo vysvetľovacom monológu Ondreja.

Dnešný divák rozumie aj minimalizácii vonkajškového prejavu, média a nové progresívne trendy divadla ho naučili vnímať aj tiché hĺbky. Nebojme sa ich.

Martin Peterich

Divadlo Šok Šaľa – Všetko je inak

DIVÁK SA DIVADELNE „DIVÍ“ (hodnotia diváci)

– pre mňa dlhé
– hrozne dlho to trvalo (katastrofa)
– bez konca = never ending story
– trošku dlhé, ale pekné
– veľmi sa mi páčilo, samozrejme

KEĎ MYSLENIE BOLÍ (hodnotí porota)

M. DACHO
– pri dobrom súbore sa dá očakávať dobré, šťavnaté predstavenie, ale postupne začali niektoré veci haprovať
– rytmus a pointy sa častokrát nedostavujú a cítime ich iba v texte, rytmus sa strácal
– tento typ hier je tak založený na tempe… a tie civilné poznámky, ktoré tam vonkoncom nepatrili, to tempo úplne narúšali

M. BALLAY
– veľmi dobré námety na rozohranie situačného humoru, napr. v manipulácii s časťami mŕtvoly, ale celé sa to začalo rútiť do zúfalstva inscenátorov na scéne a tromfy, ktoré ste mali, nefungovali
– ani hudba potom tú celkovú rytmiku nevyprovokovala

M. FORGÁCS
– ak nájdete v obludnosti hodnovernosť, ľudské vyžarovanie, tak to začne byť zaujímavé

M. PETERICH
– nekričte toľko
– odporúčam tomuto inak dobrému súboru, aby nesiahal po komerčných hrách

POROTCUJE SA (hodnotí člen poroty)

Ray Cooney je populárny autor na mnohých profesionálnych scénach. Toho roku začal prenikať aj na javiská slovenských ochotníckych divadiel. Po hre Všetko je inak, ktorú Conney napísal spolu s bratom Michaelom, siahol súbor Šok zo Šale. Podobne ako ostatné hry, nie je ani táto závažnou či intelektuálne náročnou výpoveďou, ale veľmi dobre vystavanou bláznivou komédiou. Ľahkovážnosť tematická však nie je priamo úmerná eventuálnej ľahkovážnosti inscenovania takýchto hier. Naopak, presná výstavba situácií, gagov, charakterizácia postáv, presný rytmus si vyžaduje, aby všetko na javisku fungovalo sťa švajčiarske hodinky, čo je súčasťou náročného a prísne presného tréningu.

Pri predstavení súboru zo Šale bolo však všetko inak. Situácie nefungovali, gagy sa nedarilo pointovať, herci zavše prehrávali, rytmus sa strácal, čas plynul nesmierne pomaly, zlyhávali základné remeselné zručnosti, dochádzalo k mnohým nelogickostiam. Diváka prekvapovalo, ako sa skúsený súbor môže ocitnúť v takejto nečakane obrátenej situácii, keď je všetko inak, ako by malo byť. Napokon sa zistilo, že je všetko ešte inak. Hercov na javisku premkýnalo zúfalstvo do tej mieri, že prekračovali hranicu ilúzie divadla a súkromne komentovali niektoré lapsusy.

Ak je všetko inak, ako to teda je? Súbor hru nestihol zinscenovať, alebo nemal dostatok skúšok, alebo ju dlho nehral, alebo zastal kdesi na polceste, alebo sa uspokojil s málom…??? Alebo je všetko ale úplne inak…?

Miroslav Dacho

Protokol o udelení cien a výsledkoch malej scénickej žatvy na 18. ročníku Divadelných dní pod Slovenskou bránou
01. – 03. mája 2009 v Tlmačoch

Hodnotenie

18. ročník divadelnej prehliadky Divadelné dni pod Slovenskou bránou si udržiava vysokú organizačnú a umeleckú úroveň z predchádzajúcich rokov. Organizátori prehliadky Mestské kultúrne stredisko Tlmače vytvorilo už tradične ideálne podmienky pre prácu odbornej poroty. Ďalším veľkým kladom je, že odborné hodnotenia sa vykonávali aj seminárnou formou, pri ktorej odborníci pre začínajúcich režisérov a hercov podrobne rozoberali skúsenosti z iných súborov v rámci divadelnej praxe. Veľkým kladom boli aktívne vstupy mladých divadelníkov pri hodnoteniach odbornej poroty a mnohé ich pripomienky akceptovala aj odborná porota pri hodnotení. Umelecká úroveň súborov neprekročila v oblasti činoherného divadla úroveň predchádzajúceho ročníka, ale bola výrazne poznačená nástupom mladej generácie v prítomných inscenáciách Divadiel mladých. Bola zaujímavá aj z hľadiska rôznorodosti žánrov.

Potvrdila rastúcu úroveň mladých tvorcov v divadelných kolektívoch. Na prehliadke sa zúčastnilo päť Divadiel mladých a štyri činoherné súbory dospelých. Tematicky sa dramaturgia sústredila prevažne na súčasné témy oslovujúce dnešnú generáciu mladých. Objavili sa aj témy reflektujúce na rozbité spoločenské javy súčasného sveta odhaľujúce najtemnejšie ľudské vlastnosti.

Prehliadka bola príležitosťou pre mladé, najmä začínajúce súbory konfrontovať svoje umelecké výsledky s prácou pokročilých a vyspelých súborov. Krajský divadelný festival doslovne a dopísmena spĺňa atribúty podujatia s pravou festivalovou atmosférou. Je plnohodnotnou platformou konfrontácie divadelných ochotníckych súborov s možnosťami vzájomného porovnávania sa, zdravej súťažnej rivality i snahy o progresívnu profiláciu. Vládnuca tvorivá klíma s množstvom programov v Divadelnom klube, na námestí pozitívne prispievala zmysluplnému naplnenia divadelného maratónu.

Tlmačská prehliadka, ako jediná na Slovensku, má skvelú tvorivú atmosféru ochotníckych divadelných súborov a dáva možnosť na naplnenie mimosúťažného využitia voľného času.

Eduard Stanovský, predseda odbornej poroty

Organizátori prehliadky udelili účastnícke diplomy :
Divadelná skupina GAV LeviceDivadlo Strom na ceste Levice
Divadlo Zasesmelendve pri ZUŠ J. Rosinského v Nitre
OZ Divadlo Paradox Nové Zámky
Divadlo Jednosmerka Levice
Divadlo Paradox Nové Zámky
Divadlo Napočkanie Tlmače
Celkom malé divadlo Žemberovce
Divadlo Šok Šala

ZAHRANIČNÝ HOSŤ PREHLIADKY
Divadlo Tramtarie Olomouc

Na základe návrhu členov odbornej poroty udelili individuálne ceny :

Divadelnej skupine GAV Levice za aktuálny satiricko-komediálny rozmer v inscenácii „Záhadné zmiznuti superagenta 00 na Slovensku“

za scénografické riešenie v inscenácii „Harpagónia”

za autorský kolektívny prínos v inscenácii „…nezavesujte sa, ste v poradí…”

za herecké výkony kolektívu súboru Divadla PARADOX v inscenácii „Magna Moravia”

Lucii Šulovej za svojrázny autorský a inscenačný prínos v inscenácii „Memento mori /alebo nech smrť odpočíva v pokoji/”

za vynaliezavú farebnú charakterizáciu kostýmov v inscenácii „Ženské rozhovory”

Rebeke Krčmárovej v úlohe Aprílového zajaca v inscenácii Alica v krajine zázrakov

za hudobnú interpretáciu v inscenácii „Balada o Eve”

Odborná porota na základe výsledkov hodnotenia prezentácie súborov a vzhliadnutých inscenácií udeľuje

1. miesto – Divadlo Jednosmerka Levice – Memento mori /alebo nech smrť odpočíva v pokoji/

– Divadlo Napočkanie Tlmače – Alica v krajine zázrakov

2. miesto – Divadlo Zasesmelendve pri ZUŠ J. Rosinského v Nitre – “…nezavesujte sa, ste v poradí…”

3. miesto – Divadelná skupina GAV Levice – Záhadné zmiznutie superagenta 00 na Slovensku

Všetky tri miesta sú spojené s návrhom na zaradenie do Programovej rady na celoštátnu prehliadku EXIT 2009 v Levoči (Divadla mladých)

Odborná porota na základe výsledkov hodnotenia prezentácie súborov a vzhliadnutých inscenácií udeľuje

1. miesto – OZ Divadlo Paradox Nové Zámky – Magna Moravia

2. miesto – Divadlo Paradox Nové Zámky – Ženské rozhovory

3. miesto – Celkom malé divadlo Žemberovce – Balada o Eve

Prvé dva ocenené súbory sú spojené s návrhom na zaradenie do Programovej rady na celoštátnu prehliadku činoherného divadla Tlmačské činohranie v Tlmačoch

Please follow and like us:
Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial