XIV. ročník (22. – 24. apríl 2005)

Členovia odbornej poroty:

Vladimír Sadílek, herec a režisér
Roman Olekšák, režisér, dramatik
Michal Ditte, študent dramaturgie
Eduard Stanovský, režisér
Zuzana Ferencová, dramaturgička

Účastníci festivalu:

DS DIETTA Nitra – „Sen o X“
DS Hľadanie pri MsKs a MO MS Tlmače – „Cez kľúčovú dierku“
DS pri Gymnáziu Andreja Vráble Levice – „Cesta do Ubic“
Celkom malé divadlo Levice – „Návšteva mladej dámy“
Hostia:
Hudobné zoskupenie ZATIAĽ
Divadlo NORMÁLKA Trenčín
Divadlo Kusy cukru

Hodnotenia porotou a divákmi:

DS DIETTA Nitra – „seNOX“

Autorské predstavenie
Réžia: Martina Filinová

Čo na to totálne kúlová porota – Zuzana Ferencová

Pätica mladých žien vymyslela okná. Okná vyzerali dobre. Ostatnému som, žiaľ, nerozumela. Mňa to naozaj mrzí, ale neviem, ako sa mám pozerať na predstavenie, o ktorom dopredu viem, že jeho svet bude svetom sna. Sen nemá žiadne pravidlá. Postavy môžu byť prevtelené žirafy rovnako ako agenti FBI alebo štyri pomaranče, ktoré sa mi (tvorcom) prisnijú ako ženy v čiernych tričkách a béžových nohaviciach. Teda, napriek kódu „sen“ čakám ďalšie informácie, ktoré ma budú viesť a pomôžu mi porozumieť. Ak sa svetu sna v rámci inscenácie samotnej neurčia (jasné) pravidlá ako ho vnímať, presné a odčítateľné kódovanie, ostane bezbrehý – možné je všetko a neviem si zodpovedať otázku, prečo sa uskutočnilo toto a prečo nie niečo iné. Môžem sa nechať viesť empatiou – k tej však potrebujem niečo, k čomu by som mala byť empatická. Najlepšie niekoho – postavu, konkrétnu postavu, ktorej príbehu (aj keď fragmentarizovanému) porozumiem. Neviem, kto boli ľudské bytosti na javisku – okná, pomaranče, agenti FBI, boli tam sami za seba alebo boli všetci jedno – jedna? Neviem, cez koho som mala vnímať. Do konca predstavenia som sa nedokázala rozhodnúť.
Myslím, že formálne som videla potencionálne divadlo poézie. Slová boli vytrhnuté z kontextov, radené za seba v asociatívnych štruktúrach, ich zmysel bol kdesi mimo nich. Obraz doprevádzajúci slovo bol výtvarne štylizovane aranžovaný. Poézia je vysoko kultivovaná forma vyjadrovania, myslím, že jedna z najťažších foriem prejavov ľudskej reči. Na drobnej ploche dokáže zhustiť množstvo významov, ktoré majú súčasne nediskutovateľnú estetickú kvalitu. Estetická kvalita sa často pomenúva cez štylistické figúry (metafora, metonýmia, synekdocha… sú ich desiatky). Dobrá poézia vždy nesie silnú emóciu (akúkoľvek), ktorá vzniká skĺbením formy a obsahu. Divadlo tvorí význam a emóciu cez situáciu a vzájomné vzťahy postáv v nej zúčastnené. Je predpoklad, že divadlo poézie bude pracovať so situáciou a vzťahmi komplikovanejšie – jednoducho povedané, veci, ľudia a ich vzájomné vzťahy budú mať priradené iné (ďalšie) významy, než ako sa na prvý pohľad zdá – toto môžeme pokojne nazvať štylistickými figúrami cez pravidlá divadla. Slovo v prepojené s obrazom tvorí podstatu celej veci: poéziu.
Zhrniem si to: urobiť divadlo poézie je ťažké. Potrebuje mať pravidlá, ktoré tak bravúrne ukryté, aby nerušili asociatívne vnímanie. Formu blížiacu sa k dokonalosti alebo tak zúrivo svojskú, že ovalí emóciami nabitou nedokonalosťou. Situácie, ktoré sú prosto odčítateľnými vo význame a pritom hovoria omnoho viac ako je ich prvotný význam. Rytmus. Hĺbku alebo očarujúcu povrchnosť.
seNox bol pre mňa kdesi uprostred cesty k jednému alebo druhému. Slovo (na papieri možno silné), zdalo sa mi banálne. Obraz jeho výraz prehĺbil cez základný nápad, ktorý po krátkom čase vyčpel a opakovaním bez ďalšieho vrstvenia stal sa tiež banálnym. Emócia sa stratila v monotónnosti. Pravidlá som neodhalila. Asociácie sa nedostavili.
Význam udiateho sa tvoril mimo mňa a bezo mňa. Zázrak poézie sa nekonal. Videla som päť žien chodiacich po javisku medzi oknami. Páčila sa mi prvá situácia o Bielej. Bola živá, emočne vzrušujúca, mala rytmus, situácia bola známa aj neznáma zároveň, mala jasnú formu, ľahkosť a bola esteticky zaujímavá. Keď ju posudzujem úplne vytrhnutú z potencionálneho kontextu.

Názory anonymnej laickej poroty (ALP)

Fílingy z predstavenia:

– obrazová séria so silným zakódovaním – riešenie vo vnútri tvorcov
– je veľmi sympatické, že sa mladí ľudia usilujú vyjadriť svoje stanovisko k svetu, v ktorom žijú. Otázka, v ktorom okamihu je toto vyjadrenie dostatočne zreteľné a závažné, aby sa produkovalo pre diváka
– pekné okná mali, také ani ja nemám v činžáku
– oveľa ste prišli, niečo poetickejšie tu asi nebude. Nerozumel som tomu síce, ale nádherné, pekné
– veľmi inovatívne, tvorivé-kreatívne

Festivalový magazín:

DIETTA – bola dosť rozpačitá po predstavení, niečo nemali pod kontrolou, ale to možno preto, že diváci nereagovali ako mali.
Diváci NO! NO!
– Vo Vyšňovom sade -ty kokso-Ľupto je tu 4-krát
– Hliničania sú len diváci a Ľupto z Kremnice

^ späť na začiatok ^

DS „Hľadanie“ Tlmače – „Cez kľúčovú dierku“

Na motívy hry Robina Housemongera Sardinky na scénu
Réžia: Alena Senešiová

Čo na to totálne kúlová porota – Roman Olekšák

Inscenáciu Cez kľúčovú dierku uvedie príjemný ženský hlas a privíta divákov v divadle zázrakov. Zatiaľ ešte netušiac, o aké zázraky pôjde, očakávam ako človek postihnutý divadlom zázraky divadelné. No vzápätí mnou zavládnu obavy. Na scénu totiž prichádza muž, robí grimasy a priamo pred mojimi neveriacimi očami sa mení na pani Clacketovú. Žiaľ, obavy sa veľmi rýchlo menia na istotu – že totiž nepôjde o divadelný zázrak, ale o napodobeninu zázračného fenoménu slovenského zábavného priemyslu, ktorý je verejne známy pod názvom Uragán. Všetko, čo nasleduje po uvedení Juraja Hrušku v postave domácej slúžky, dodržiava spomenutú estetiku s takou húževnatosťou a tak bezchybne, že keby som mal opomenúť umelecké nároky, musel by som vysloviť uznanie dôslednosti zvolenej dramaturgie. Herci, ktorí preháňajú každé gesto, ktorí každú sekundu svojho jestvovania na javisku predstierajú zľaknutie, keď sa otočia a za sebou uvidia toho, s kým sa už hodnú chvíľu rozprávajú, prekvapenie tam, kde sa neprekvapí ani šimpanz (pri pohľade do zrkadla), strach, keď poviete bez akéhokoľvek kontextu slovo zlodej, či nebodaj dane – inscenácia je dlhým a bolestivým záchvatom afektu. Bolo pre mňa fascinujúce sledovať, že tento záchvat dokonca naberá na intenzite. Úroveň pseudogagov klesá čoraz nižšie. Postavy sú čoraz nepríčetnejšie (dopracujú sa až do stavu, v ktorom nie sú schopné pochopiť, že v dome nie sú sami dokonca ani vo chvíľach, keď si stoja zoči-voči) a aj tá paranormálna zaťatosť, s akou zostávajú v situáciách, je čoraz tvrdohlavejšia, napriek tomu, že postavy nerobia nič iné, len sa snažia zo situácie uniknúť. Keď sa im to aj na moju nekonečnú úľavu (hádam asi len pričinením vyššej moci – rozumej svojvôľu inscenátora) nájdu dvere vedúce z domu, opäť sa vracajú a agónia pokračuje… Naozaj zázrak!
Veľmi dobre som si vedomý, ako proti tomu zareagujú autori inscenácie. Použijú argument diváckeho úspechu. Ten je však legitímny len vtedy, keď je zámerom vyrobiť produkt práve pre divácky úspech. V tom prípade ale nejde o umelecký počin, ale o produkt v zmysle čisto ekonomických kritérií. Vzhľadom na to, že som v postavení porotcu krajskej prehliadky ochotníckeho divadla a mám tu trúfalosť považovať divadlo ešte stále za umeleckú formu, je toto kritérium nepodstatné. Aspoň dovtedy, kým nie je splnená funkcia estetická a funkcia umeleckej výpovede, ktorá reflektuje, komentuje a predovšetkým vyjadruje umelcov postoj k svetu, v ktorom žijeme. Pretože ak prestaneme považovať tieto hodnoty za dôležité, zrovnoprávnime beatnické happeningy proti vojne s reality šou Mojsejovci…

Názory anonymnej laickej poroty (ALP)

Fílingy z predstavenia:

– nedosahuje svoj štandard
– v konečnom dôsledku úspech vyplýval z dobrého výberu hry
– to bol zaujímavý situačný text, ktorý nebol vystihnutý. Možno konštalácia hviezd dnes nebola taká, aby to lepšie vyšlo. Boli chvíle, kedy som sa chcel baviť, ale zabrzdila ma prílišná snaha hercov.
– videli sa v tom ako ryby vo vode
– jaj, ešte čiľ si slzy utieran

Festivalový magazín:

Sáďo je kúlový. Baví sa v KúlKlube so Spišiakmi. Piťo objavil babu, ktorá si myslí, že vie prd. A on stráca pamäť. A nechce zostať doma. Pozná to tam?
Piťo videl spokojného podnikateľa, ktorý nič nechce.
Vlaďka papá večeru o 23.45! Dva rožky a dve paradajky.
Niektorí sa začínajú podobať nato, čo pijú.
Rišo Dadke vysvetlil, čo je brzda.
Tri letušky v Paríži absolútne dokázali vybrať dvere. Dadka pije rum a sľubuje, že na dverovke bude ešte pracovať.
Celkovo je tu totálne super. Akurát Ohrádka sa nekonal. Nevolal.
Rišovi chýba fíling. A na Ďura si treba dávať pozor.
Celkovú atmosféru umocňuje chalanisko s bicím nástrojom patriacim do radu membranofónov.
VOZMOŽNO – NEVOZMOŽNO -bavím sa s Červeným inojazyčne.
Ondro pije z dvoch pohárov a fajčí dve cigarety. Kabátik má na kolenách dve mladé slečny(blondína a dáma v bielom). Evidentne mu to robí dobre. Kníše sa do rytmu hudby produkovanej Spišiakmi.
AMEN !

^ späť na začiatok ^

DS pri Gymnáziu A. Vrábla Levice – „Cestoa do Úbic“

Ivan Vyskočil
Réžia: Petr Meszároš

Čo na to totálne kúlová porota – Michal Ditte

Byrokracia, korupcia, konexia… témy, témičky, témuliatka viac-menej absurdnej komédie Cesta do Úbic českého dramaturga Ivana Vyskočila v podaní piatich uniformovaných (omonterkovaných) rozprávačov, chameleónov, meniacich sa na iné rozmanité postavičky, či ešte inakšie rozmanitejšie priestory, predmety avšak výrazne identifikované nielen textom samotným, ale aj prevlekom kostýmu a samozrejme v podaní neopomenuteľnej „vyvolenej“ dlhonohej Slečny v krátkej sukni, ruka v ruke s kufríkom plným všakovakých (napriek tomu virtuálnych) vecí, nesporne dievča putujúce za vyššou bytosťou – pomenovaná jednoducho „Inžinier“ – dievča, ktoré na svojej ceste vlakom (motorákom) naráža nielen na zmeny poveternostných podmienok (dážď, sneh, sychravosť), ale „chtiac – nechtiac“ na byrokraciu, korupciu, konexiu defilujúcich „chameleónov“… ale to som už tuším raz prežúval… potenciálne zdatný tím Divadelnej skupiny pri Gymnáziu Andreja Vrábla z Levíc, bližšie charakterizovaný ako študentské divadlo (teda skupina mladých ľudí, ktorých spája ich alma mater a vzťah spolužiak – spolužiačka, spolužiačka spolužiak, prípadne spolužiak spolužiak), pod vedením režiséra Petra Meszároša, sa v dobrom slova zmysle pobil s nie celkom ich „vlastnou“ výpoveďou, a preto táto výpoveď zostala bezpohlavne a bezpohnute visieť vo vzduch kdesi medzi javiskom a hľadiskom, škoda, možno nabudúce prinesie táto skupina svojské, jednoznačné stanovisko na svet okolo seba, stanovisko pretavené cez vlastnú optiku, inscenáciu ako nekompromisnú tučnú energetickú bombu, ktorá posadí do kolien nielen divákov spriaznenej vekovej a váhovej kategórie, tak.

Názory anonymnej laickej poroty (ALP)

Fílingy z predstavenia:

– cesta do Úbic je dlhá a neúprosná
– páčilo sa mi to viac ako prvýkrát. Asi som tomu lepšie rozumela
– videl som to už druhýkrát, predtým sa mi zdalo, že tie deti z toho mali väčšiu radosť ako teraz. Páčilo sa mi ale, že „potili krv“ na javisku
– zaspal som

^ späť na začiatok ^

Celkom malé divadlo, Levice – „Návšteva mladej dámy“

Z. Podskalský
réžia, úprava : P. Meszáros, E. Šebian

Čo na to totálne kúlová porota – Vladimír Sadílek

Celkom malé divadlo z Levíc si pripravilo pre tento rok upravenú predlohu Z. Podskalského – Návšteva mladej dámy, ktoré inscenovalo v aréne, s posteľou a plynovými kachľami a predviedlo 8 hraničných situácií, ktoré môžu, ale nemusia vzniknúť medzi milencami a manželmi atď. A ktoré hovoria o pravdách a myslím si, že odhaľujú vnútro či už ženy alebo muža. Pre mňa táto inscenácia bola naplnená, myslím si po všetkých stránkach , budem krátky a stručný, kto nebol na seminári nech ľutuje. Ria, Peťo a Edo pokračujte v tomto a budeme všetci spokojní.

Názory anonymnej laickej poroty (ALP)

^ späť na začiatok ^

Záverečné vyhodnotenie a výsledky

Individuálne ceny.

– Márii Meszárosovej za ženský herecký výkon v inscenácii NÁVŠTEVA MLADEJ DÁMY z Celkom malého divadla pri MsKS Levice
– Petrovi Meszárosovi za mužský herecký výkon v inscenácii NÁVŠTEVA MLADEJ DÁMY z Celkom malého divadla Levice
– Dagmar Krčmárovej za ženský herecký výkon v inscenácii CEZ KĹÚČOVÚ DIERKU z DS HĽADANIE Tlmače
– Celkom malému divadlu pri MsKS Levice za výber dramatického textu k inscenácii NÁVŠTEVA MLADEJ DÁMY
– DS DIETTA Nitra za odvahu experimentovať v divadle pohybu a poézie v inscenácii “seNOX”
– DS pri Gymnáziu A. Vrábla Levice za generačnú výpoveď v inscenácii CESTA DO ÚBIC

Hlavná nominácia.

Návrh na postup na celoštátnu prehliadku činoherného divadla v Spišskej Novej Vsi Celkom malé divadlo pri MsKS Levice