XVI. ročník (20. – 22. apríl 2007)

Členovia odbornej poroty:

Eduard Stanovský, predseda poroty
Mgr. Art. Jan Fakla
Miroslav Dacho
Mgr. Art. Michal Ditte

Účastníci festivalu a ich hodnotenia porotou a divákmi:

DS SIETKA Tesárske Mlyňany – Čierna ovca
DS Domadice – Najdúch
Divadlo HĽADANIE Tlmače – Ide Pešek okolo…
Divadlo ŠOK Šaľa – Jarné prebudenie
Vysokoškolske divadlo VYDI, Nitra – Medzi stenami
Celkom malé divadlo, Levice – Slečna Júlia
DS “10. v kruhu”, Bánov – Hrubá mechanika jemných odlišností
Celkom malé divadlo, Levice – A čo ja, miláčik?

DS SIEŤKA Tesárske Mlyňany – “ČIERNA OVCA”

Autor: Stanislav Štepka
Réžia: Maroš Džurban

Odborný kukuč – Mgr. Art. Ján Fakla

SPRÁVA O ČIERNEJ OVCI
Prvý súbor, ktorý hľadal svoje miesto na Divadelných dňoch pod Slovenskou bránou bol Divadelný súbor Sieťka z Tesárskych Mlynian. Vybral si známu autorskú hru ČIERNA OVCA, ktorú pre seba a typovo vyhranené herecké osobnosti Radošinského naivného divadla napísal Stanislav Štepka. Aj preto bolo inscenovanie mladým ochotníckym súborom, ktorý má iné vekové, osobnostné a typologické zloženie hercov, inú poetiku a najmä minimálne divadelné skúsenosti, riskantným krokom. Mladým ochotníkom zo Sieťky sa však nevydaril len výber hry, ale aj jej režijné uchopenie. Na scéne, ktorá bola skôr prekážkou (nevhodný dlhý stôl so stoličkami) ako miestom pre tvorivé budovanie interaktívnych situácií, s hudbou, ktorá viac rušila ako dopĺňala atmosféru malej školskej zborovne, bez práce so svetlom, rekvizitami najmä s hereckými výkonmi, ktoré ani nevystihovali rôzne typy postáv, ani nevytvárali vzťahy medzi nimi (len plocho interpretovali text), sa nakoniec čiernou ovcou stal režisér súboru. Nevýrazné predstavenie, ktoré má veľmi ďaleko k dobrému divadlu však môže byť pre členov súboru poučením, že výberu hry, dramaturgii (úprave) a najmä poctivej režijnej práci (vrátane práce s hercom) je potrebné venovať veľkú pozornosť, inak aj dobrý zámer môže stroskotať na nedostatočnej príprave a podceňovaní základných divadelných atribútov. Ak si však súbor odporúčané postupy osvojí, poradí sa so skúsenejšími (prípadne nadviaže s nimi spoluprácu), môže už na budúci rok priniesť kvalitnejšiu produkciu. Predpoklady na to má…

Názory anonymnej laickej poroty (ALP)

1. člen ALP – Dr.. **
2. člen ALP – Sesily *
3. člen ALP – Sweet ***
***** naj sam super
**** výborné
*** dobré
** vydržali sme
* prežili sme

Porota si myslí…

– dosť často sa pracuje s hudbou od Michala Davida, hercov však nie je počuť, ba hudba ich priam ruší (je to iné ako podmaz)
– hudba? púšťalo sa to „samé od seba“ (= technická záležitosť)
– pripomína kabaretnú hru
VYSVETLENIE kabaretu: kabaretná hra je skladačka zložená z určitých častí, obyčajne doplnená hudbou, pracuje s typmi postáv – a také je Štepkovo divadlo
– Štepka je „neprenosný“
VYSVETLENIE Štepkovej neprenosnosti: píše hry na typy postáv, nie charaktery, chce to herecky presné typy
VYSVETLENIE rozdielu medzi charakterom a typom:
* podľa Faklu: typ nemá vývoj, ostáva, charakter postavy sa v priebehu hry vyvíja, vplyvom ostatných postáv sa mení
PRÍKLAD: situačné komédie sú typy, humor sa ťaží zo situácie, nie z charakterov
* podľa Ditteho: typ je črta charakteru, kým charakterové herectvo je prepojením so psychológiou postáv, ide viac dovnútra, do hĺbky
podľa Stanovského: charakter postavy musí niesť so sebou určité vlastnosti, pri typoch sa ide viac po povrchu, o vzťahoch nevieme
PRÍKLAD: školník bol typom
– veľké rezervy vo využití priestoru a rekvizít – lampu možno nielen zapnúť a vypnúť, ale aj tresnúť ňou po hlave
– najlepšie je hrať seba samého
– inak sympatické predstavenie
– ODKAZ DEDA EDA REŽISÉROVI (ktorý je v zahraničí): urobil chybu, že nebuduje hru

Divák sem, divák tam, svoj pocit vám podávam…

– neboli to úplne perfektné výkony, našli sa aj lepšie, aj horšie
– školník bol najlepší
– nič moc
– školník chodieva odkedy na pedagogické porady!
– na konci som už zaspával

^ späť na začiatok ^

DS Domadice – “NAJDÚCH”

Autor: Jonáš Záborský
Réžia: Erika Píšiová

Odborný kukuč – Eduard Stanovský

V druhom predstavení na 16. ročníku Divadelných dní pod Slovenskou bránou, sa predstavilo 10% občanov z obce Domadice na čele so starostom obce, ktorý si naviac zahral hlavnú postavu v hre Jonáša Záborského „ NAJDÚCH “.
Pod režijným vedením skúsenej režisérky Eriky Píšiovej sa predstavili starší skúsenejší herci a popri nich veľmi mladí, začínajúci herci .To ovplyvnilo nevyrovnanú hereckú úroveň predstavenia. Scéna, inak pomerne vhodne budovaná, v mnohých častiach bola nedôsledná (použitie dobového nábytku so súčasnými stoličkami, použitie modernej guby miesto kožucha atď.). Kostýmové vybavenie vcelku zodpovedalo dobovému charakteru hry. Hudba (maďarské čardáše) umocňovala jednu z myšlienok pôvodnej hry (maďarizácia slovenského obyvateľstva a boj proti pánslavizmu). Predstavenie má rezervy vo využití celého priestoru javiska a používanie svetla ako vyčlenenie konkrétneho priestoru. Myšlienkové posolstvo hry zamýšľané režisérkou (analogizácia predvolebných kortešačiek pred 150 rokmi so súčasnou predvolebnou agitáciou) sa v inscenácii nepodarilo celkom divadelne stvárniť.
Názory anonymnej laickej poroty (ALP)

1. člen ALP – Dr.. ***
2. člen ALP – Sesily *
3. člen ALP – Sweet ***
***** naj sam super
**** výborné
*** dobré
** vydržali sme
* prežili sme

Porota si myslí…

HOLDY tvorcom:
– režisérka sa z roka na rok lepší, používa svetlo, snaží sa hľadať vhodný kostým v rámci dedinky, v ktorej je niečo vyše 200 obyvateľov
– veľmi dobrá bola cigánka, len niektoré slová neboli rozumieť
– aj farár bol dobrý, lebo sa držal duchovne, bola to čistá, jasná, zrozumiteľná postava (až na kostým – pozri výčitky)
– na začiatku to vyzeralo sľubne, ako satirická fraška (škoda, že to nevydržalo do konca)
– scénografia – pekne vybudovaná situácia, ale nebolo to dotiahnuté dôsledne
– veľmi vhodná muzika, klobúk dolu, ale… (pozri výčitky)
– táto inscenácia je absolútny vrchol, keď pozerám na tie, ktoré som videl, oproti Dies irae je tu však krok späť v oblasti scénografie či svietenia
VÝČITKY:
– „čo je to za furmana, kľakne si a plače, podľa mňa by mal nadávať“ Stanovský
– „keby som nepočul, že ide o postavu farára, myslel by som si, že je to miništrant“ Ditte
– „keď vedľa mňa bičujú, tak reagujem a nestojím, akoby sa nič nedialo“ Dacho
– prečo, keď prídu furmani z Oravy, hrá detvianska muzika (postreh deda Eda – „bývalého“ folklórneho tanečníka
– nebolo jasné, akého vierovyznania je kňaz
– najhorší sa mi v oblečení zdal Žid – bez briadky a fezu a pýtalo sa viac úslužnosti z jeho strany
– zbytočne nápadné svetlo na celé javisko
– podaným krikom by dotyční asi ťažko zbuntošili celý dom
– mnohí mali tik rukou alebo oboma rukami
HOLD dedine Demadice
– 10% obyvateľov = hrá divadlo
– 90% obyvateľov má nad 70 rokov – a tí sú už vo fáze, že nedočítajú text ani do konca
– z toho vyplýva – Demadice = divadelná obec

Divák sem, divák tam, svoj pocit vám podávam …

– celkom fajn predstavenie
– kostýmy mali dobré
– zabavil som sa
– bolo to to, čo som čakal, Záborský je všeobecne známy, aj keď televíznu inscenáciu som už videl, bolo to iné, ale nie kvôli tomu, akí boli herci, ale kvôli hre a jej spracovaniu

^ späť na začiatok ^

Divadlo HĽADANIE Tlmače – “IDE PEŠEK OKOLO”

Autor: Gábor Görgey
Réžia: Ján Chalupka a.h.

Odborný kukuč – Miroslav Dacho

DS HĽADANIE (SA) HĽADAL A NAŠIEL
Herecky veľmi dobre disponovaný súbor z Tlmáč obohatený o fyzický i talentový potenciál Laca Hlaváčika (ako Martin) sa s vitálnym nasadením chopil zaujímavých a vďačných postáv komédie maďarského autora Gábora Görgeyho Ide Pešek okolo (u nás známej aj pod názvom Na koho to slovo padne). Modelová hra ponúka štyri typy postáv v hraničnej situácii, pričom každá z nich sa na istý čas chopí moci a manipuluje s ostatnými, ktorí vďačne, niektorí obzvlášť – K. Müller (vydarený výkon Martina Kabáta), servilne poslúchajú, aby o chvíľu prevzali vládu sami. Görgey vyťažil z tejto situácie nie nervy drásajúcu drámu, ale groteskný humor. Postavy neľutuje, ale vysmieva sa im a z nich. V tejto línii naštudovali hru i Tlmačania. Herci mali vskutku veľký priestor na vykreslenie oboch kontrastných polôh svojich postáv a viac-menej ho náležite využili. Vznikla tak divácky nesmierne vďačná inscenácia, v ktorej len sem-tam ochabuje napätie, aby sa vo vyhrotenejších situáciách opäť vrátilo. Ako sa hovorí, menej býva niekedy viac a nie vždy sa autor mýli, azda by sa preto text, inscenácia i herci zaobišli bez umelo pridaného a nefunkčného rámca dnes tak populárnych reality-show.

Názory anonymnej laickej poroty (ALP)

1. člen ALP – Dr.. *****
2. člen ALP – Sesily ****
3. člen ALP – Sweet *****
***** naj sam super
**** výborné
*** dobré
** vydržali sme
* prežili sme

Porota si myslí…

BOLO
– oproti minulej hre z dramaturgického hľadiska funkčný text, ktorý sadol
– Kováči boli míľnikom tohto súboru, táto inscenácia na nich nadväzuje
JE
– predstavenie divácky priaznivo ohodnotené
– súbor je herecky veľmi skúsený a bohatý, typovo rôznorodý, herci do postáv sadli
– herci na hre výborne popracovali
– malo to svoje tempo, ktoré nepoľavilo
– cení sa snaha priblíženia divákovi a zaktualizovania = snaha robiť živé divadlo
– koberec je vďačné riešenie presne ohraničeného priestoru
– postava Urodzeného je najcitlivejšie urobená postava
NEMUSELO BY BYŤ
– ak už je presne vymedzený priestor (kobercom) nemalo by sa z neho vybiehať
– nešikovné bolo zvalenie Urodzeného na invalidný vozík
– neprestať hrať s jedlom, veď všetci boli sprvoti hladní, a nie všetci po ňom siahnu, ak majú možnosť
– nie vždy, keď mal niekto pištoľ, bol v strehu, či ho nikto neohrozí
– „manipulácia cez reality show nie je celkom čitateľná, ALE !!! dobre som sa bavil“ Fakla

Divák sem, divák tam, svoj pocit vám podávam …

– bolo to super
– skvelé predstavenie
– išli o 100% lepšie ako na premiére
– aj keď som toto predstavenie už videla viackrát s tlmačskými hercami, opäť som sa nasmiala, je to dobré predstavenie, vždy keď to vidím, je to v podstate to isté predstavenie, ale vždy je to iné

^ späť na začiatok ^

Divadlo ŠOK Šaľa – JARNÉ PREBUDENIE”

Autor: Frank Wedekind
Réžia: Valentín Kozaňák

Odborný kukuč – Eduard Stanovský

Divadlo Šok zo Šale – ovenčené v minulosti mnohými „vavrínovými vencami víťazov „som očakával s veľkým napätím. V programovom bulletine som popri známych osvedčených kmeňových hercoch, našiel mená, nových, vekovo mladých adeptov Thálie. Obával som sa, či ich neskúsenosť nezníži už nadobudnutú predchádzajúcu umeleckú latku súboru .Bol som príjemne prekvapený. Väčšina mladých sa svojimi hereckými schopnosťami vyrovnala skúsenejším.
Frank Wedekind hru napísal v cca dvadsiatich rokoch minulého storočia a režisér Valo Kozaňák ju posunul do obdobia II. svetovej vojny.
Hra prináša motív dospievania a vyrovnávania sa mladých s otázkami pohlavného dospievania, lásky a sexu. Hra je kocipovaná ako melodramatický príbeh podporený sugestívnou hudbou, lokálnym svietením a použitím UV lampy na luminiscenciu. Ukážkami z filmu Diktátor v hereckej kreácii Charlieho Chaplina, zvuk umieračika atď.
Scénografický priestor tvorila základná otočná konštrukcia, ktorej otáčaním, zatváraním a otváraním krídel sa tvorili nové priestory (šopa, múr, povala, pohrebná truhla, stará fabrika, les, cintorín, inferno atď.) Jej neustálym otáčaním sa spomaľoval temporytmus predstavenia. Použitie hore spomenutých prostriedkov (svetlo, hudba, zvuk, UV lampa) by znieslo určitú redukciu v zmysle menej niekedy býva viac.
Ďalšie vedľajšie priestory boli tvorené tradičnými prostriedkami (stôl, stoličky, seno, drevená truhlica atď.)
Dramatická a režijná úprava pôvodného textu pridala dve postavy – vnuka Denisa a jeho dedka, ktoré rámcujú takto nanovo prepracovaný príbeh a čiastočne ho aktualizujú.
Veľký počet talentovaných mladých dievčat a chlapcov, je veľkou devízou do budúcnosti tohto kolektívu.

Názory anonymnej laickej poroty (ALP)

1. člen ALP – Dr.. ****
2. člen ALP – Sesily ****
3. člen ALP – Sweet ****
***** naj sam super
**** výborné
*** dobré
** vydržali sme
* prežili sme

Porota si myslí…

PLUSY
– najzložitejšia bola zjavne práca dramaturgická (Denis ani dedko v pôvodnom texte neboli)
– mal som pôžitok z herectva, najmä mladých – hrali veľmi čisto
– u niektorých divákov, najmä mladých veľmi veľký úspech
ČO PONÚKLA INSCENÁCIA?
– zaujímavú inscenácia, ktorá má nielen estetický, ale aj didaktický rozmer
– príbeh zo života mladých ľudí z obdobia konca 30. rokov a zo začiatku 2. svetovej vojny (Chaplinovský diktátor), keď sexualita bola výrazným tabu
– objavovanie ženského a mužského tela ako zákaz – má to však pre dnešné dievčatá posolstvo?!
– tajomno a duchovno: tma, svetelné efekty, farba, luminiscencia, napätá až expresívna hudba, zaujímavé zvuky, kríž ako symbol pamiatky
– zaujímavú scénografiu – MEMENTO: menej je niekedy viac
– 1. polhodinu som sa tešil, lebo chvíľkami to pôsobilo až filmovým dojmom vďaka kostýmom, svieteniu a výrazových prostriedkov detských hercov; zlom nastal aj v hudbe
MÍNUSY
– celá inscenácia sa dostáva do snovej melancholickej podoby, ktorá by vo veku 14-15 rokov nemala byť až taká napätá – príliš to bolo ponuré
– z inscenácie vyplýva pocit, že zamilovanosť je hriech
– učitelia sú vsadení do kabaretnej scénky, ktorá do hry nezapadá
– rámec hry je trošku násilný, až „titanikovský“ (medailón)
– nelogické: Denis na pohrebe drží kríž – čím si to vyslúžil?
– záverečná replika „Bola to pekná baba.“ celý príbeh degraduje
OBDIVY SÚBORU
– členovia usporadúvajú v lete Detský divadelný tábor
– chcú robiť technicky náročné divadlo
– autorská pieseň
– „Najkrajšie, čo môže urobiť rodič pre svoje dieťa, je vytrhnúť deti zo sveta televízie a kaviarní. Udelil by som cenu Viktorovi a Valovi, že vychovávajú v tomto duchu svojich synov.“ Stanovský

Divák sem, divák tam, svoj pocit vám podávam…

– s náročnou témou popracovali chalani veľmi dobre
– ľúbilo sa mi to
– v tých rokoch – voľakedy to bolo aktuálne, ale teraz sa mi to už zdala zastaralá téma
– cítil som tam dosť veľké rozdiely medzi skúsenými a začínajúcimi hercami, tým nechcem povedať, že mladí sa nesnažili
– trošku mi tam vadila muzika – dobrá muzika je vtedy, keď divák nevníma, kedy sa tam votrie, v určitých chvíľach by stačil „vánok muziky“
– zaujímavé spracovanie s projekciou a dobre využitá scéna

^ späť na začiatok ^

Vysokoškolské divadlo VYDI, Nitra – “MEDZI STENAMI “

na motývý poviedok J. P. Sartra
Réžia: Kornélia Smiešková, Adriana Máčiková

Odborný kukuč – Mgr. Art. Michal Ditte

Medzi stenami vyrástol múr
Inscenácia „Medzi stenami“ Vysokoškolského divadla VYDI z Nitry sa pokúša byť ambicióznym projektom v oblasti „divadla alternatívy“ a opiera sa pritom o predlohu existencionalistu J. P. Sartra. Nebolo by na tom nič zvláštne. Je v podstate logické, že „násť“ a čerstvo „dsať“ roční ľudia siahajú po námete, ktorý s nimi komunikuje, ktorý im imponuje a ktorý hovorí o tom čo skutočne pociťujú: osamelosť, nekomunikatívnosť, izolovanosť, bariéry… Môžeme teda hovoriť o tom, že z hľadiska výberu titulu spravili tvorcovia inscenácie ten správny krok. Divadlo je však zradné ako sviňa. Jedno je výber textu a to čo v ňom je skryté, zase druhé je naplnenie témy, dramaturgické a réžijné podčiarknutia vlastnej výpovede v rámci využívania výrazových prostriedkov (aj keď alternatívneho charakteru). No a samozrejme v neposlednom rade zohráva svoju úlohu aj miera divadelnej a osobnostnej skúsenosti. Režisérky Kornélia Smiešková a Adriana Máčiková spolu s dramaturgičkou Alexandrou Molnárovou vystavali v divadelnom priestore svoj vymyslený svet, ktorý rozčlenili do troch vodorovne odlíšených vrstiev pričom dôležitosť sa prikladala na prostrednú vrstvu, ktorú tvorili „zámerne schyzofrenické“ postavy Agáty – Lulu a Pierra – Pierra. Práve cez tieto dve postavy mala prioritne komunikovať zvolená dramaturgická vízia, žiaľ, nekomunikovala. Do istej miery to bolo spôsobené nedostatočným vedením hercov, nedostatočným budovaním jednotlivých vzťahov a samoúčelnými hereckými akciami (zdôrazňujem akcia – nie situácia, pretože o situáciach v tomto prípade nemožno hovoriť). Tvorcovia sa až príliš upli na ilustrovanie komplikovaného textu (textu bezpríbehového, ale emotívneho) a na mnohopočetné vykresľovanie nie až tak dôležitých momentov či pocitov. Inscenátori postavili diváka pred hotovú vec. Neponúkajú mu indície k jednoznačnejšiemu čítaniu inscenácie (nemyslím tým podkladať sa divákovi a vkladať do svojej tvorby „lopatky“), nebudujú vzťahy postupne s vnímaním človeka v hľadisku a navyše… vsadili na svoju pocitovosť, ktorú však v rámci divadelných prostriedkov nedokázali jednoznačne posunúť smerom vpred. Vyrástol medzi nami múr. Možno priehľadný, ale neprekonateľný.

Názory anonymnej laickej poroty (ALP)

1. Člen ALP – Orgován ***
2. Člen ALP – Virpul ****
3. Člen ALP – Vjordin **
***** naj sam super
**** výborné
*** dobré
** vydržali sme
* prežili sme

Porota si myslí…

POZITÍVA
– bulletin je veľmi pekný, najmä, čo sa týka výkonu fotografa – fotografie vyvolali atmosféru

NEGATÍVA
– nie je hmatateľný príbeh
– celé je to jedna veľká a rozmnožená situácia
– nie sú naznačené ani vzťahy
– podobá sa to na pocitové divadlo, ktoré v mnohom evokuje čítanie poézie
– pohrávanie s vidličkou a ďalšími predmetmi, ktorých je minimum, nič do hry neprinášali

PRIROVNANIE
– „divadlo je podobný princíp ako má pevnosť Boyard – ak ľudia môžu získať peniaze, idú za tým, ale ak nedostanú indície, nebudú ani peniaze; bez indícií sa nikam nedostaneme“ M. Ditte

REŽISÉRSKY ZÁMER
– vyzdvihnúť lásku ako nástroj na odbúranie múru, ktorý stojí medzi ľuďmi

Divák sem, divák tam, svoj pocit vám podávam…

– páčilo sa mi to
– som rád, že som to videl
– neviem, či to vôbec bola divadelná hra
– bol som prekvapený, decká sú šikovné, keď je to naplnené herecky, aj alternatívne predstavenie je pozerateľné

^ späť na začiatok ^

Celkom malé divadlo, Levice – “SLEČNA JÚLIA”

Autor: August Sriremberg
Réžia: Edo Šebian

Odborný kukuč – Miroslav Dacho

POLEMIKY O SLEČNE JÚLII
Celkom malé divadlo z Levíc priviezlo do Tlmáč nemalý zážitok a spôsobilo nemalú diskusiu poroty a súboru. Oboje – i zážitok, i diskusiu – spája kľúčové slovo tohto festivalu: DIVADLO. Oboje bolo vášnivé, oboje bavilo interpretov i divákov. Čo sa stalo? Strindberg napísal veľmi dobré divadlo – hru o ľudskej sile i slabosti. Levickí divadelníci ju upravili pre svoje potreby, na svoj obraz, pre svoje divadelné zámery. Snahu sa im podarilo naplniť. Vzniklo divadlo energické, emotívne, koncentrované k jednotnej výpovedi vďaka umnému spojeniu réžie (Edo Šebian), scénického riešenia (kolektív), kostýmov (Ria Meszárošová), hudobnej zložky (výber) a v neposlednom rade hereckých výkonov manželov Meszárošovcov, ktorí si mohli na chvíľu zahrať vzťah milenecký. Možno je to inšpiratívne… Strindberg, sám niekoľkokrát „šťastne“ ženatý, týmto otázkam a zákutiam mužsko-ženských vzťahov dobre rozumel. Vo svojej hre ponúkol širokú škálu podôb, polôh, variácií, premien a uhlov pohľadu do sveta oboch pohlaví. Levičania sa redukciou textu niektorých z nich zbavili. A tu začala vášnivá diskusia poroty. Malo sa tak stať… Nemalo sa tak stať… (???) Niektorým stačila úprava, niektorým by sa žiadalo viac – Strindberga. Možno by sa inscenácia ešte viac zhutnila, prehĺbila, zvnútornila, možno by sa oslabila, ale v každom prípade Levičania ju chceli mať takúto a taká je. A tak je to (asi) dobre. V sobotu popoludní išlo v každom prípade o divadlo.

Názory anonymnej laickej poroty (ALP)

1. Člen ALP – Orgován *****
2. Člen ALP – Virpul ****
3. Člen ALP – Vjordin *****
***** naj sam super
**** výborné
*** dobré
** vydržali sme
* prežili sme

Porota si myslí…

OČAMI M. DACHA:
– videli sme predstavenie inscenačne veľmi ambiciózne
– vidieť, že mám do činenia so skúseným režisérom
– redukcia v hre o jednu postavu je zásah do dramaturgie, inscenuje sa už iný text a z toho vyplýva, že veci v hre sa odohrávajú oveľa rýchlejšie, až sa dosiahne také tempo prvej časti, že to sťažuje hercom i divákom celkom sa stotožniť s postavami
– vytýčenie svetelných bodov, ktoré odhalili, čo sa odohráva na stole v kuchyni, oslabilo hru
– otec, ktorý ovplyvňuje správanie dcéry i sluhu, sa sprítomňuje čižmami
– scéna pôsobí esteticky, lebo nejde o rozlúpanie, má to línie, pracuje sa s tvarom, scéna na mňa pôsobí ako pitevňa (podlaha, pitvú sa tam vzťahy, pitve sa vták)
– umne zapracované hudobné akcenty
OČAMI J. FAKLU:
– predstavenie pôsobilo kompaktne, celistvo a absencia tretej postavy mi vôbec nevadila
– žiadne výhrady, čo sa týka hudby a svetla
– herecké výkony – klobúk dolu – „pôsobíte ako profesionáli, až na drobné brepty“
OČAMI STANOVSKÉHO:
– problémy som tam nenašiel, len jeden jediný – Edova réžia a Peťova dramaturgia majú celkom iné posolstvo ako Strindberg
OČAMI DITTEHO:
– celé je to oblečené do luxusného, upraveného a stráca sa všetko neutrálne, ktoré s tým súvisí, a pritom Strindberg je naturalista
– treba potvrdiť vášeň nielen v červených šatách a pohyboch; chýba mi tam zvierací element, pudovosť, niečo úplne zvrátené

Divák sem, divák tam, svoj pocit vám podávam…

– bolo to super!
– sú to úžasní ľudia a skvelí herci, z roka na rok sú lepší
– boli dobrí
– zaujalo nás to
– veľmi dobré
– konečne normálne divadlo: krátke a dobré

^ späť na začiatok ^

Divadlo “10. v kruhu”, Bánov
– “HRUBÁ MECHANIKA JEMNÝCH ODLIŠNOSTÍ”

Autorské predstavenie
Réžia: Ondrej Remiáš

Odborný kukuč – Mgr. Art. Ján Fakla

Autorské predstavenie mladého Divadla „10 v KRUHU“ z Bánova priviezlo na festival typické „malé javiskové formy“ (kedysi názov pre alternatívne produkcie). Sympatický pokus o kabaret mal svoju logickú stavbu, ktorým bola anekdota o Džinovi, ktorého z fľaše vypustí opitý chlap. Džin mu plní jeho želanie a v troch fázach denného režimu (v sprche, pri zrkadle a na spoločenskom podujatí) mu ilustruje rozdiel medzi typickými črtami mužov a žien. Scénky odohrané v nemej tieňohre (s komentárom), pred zrkadlom (v dialógu) a v pohybe (tanec s tieňohrou) boli tiež skladačkou vtipov – gagov, ktoré však neboli vždy správne vypointované. Aj záver, ale najmä expozícia predstavenia boli zbytočne dlhé – prehrávané, čím sa núvod zbytočne zretardoval. Tiež niektoré výstupy by bolo treba jednoznačne preškrtať a tým aj celé predstavenie zjemniť a zdynamizovať. Chvályhodné bolo používanie paravanov a svetla (tieňohra), scénu ešte tvorila posteľ a klavír, ktorý (v pozadí) nerušil, naopak dával celej produkcii kabaretný charakter. Výkony hercov mali svoje rezervy, najmä postava opilca bola veľmi nepresvedčivá, Džin naopak prehrával. Najväčším pozitívom predstavenia bolo, že malo svoju pointu a živý klavírny doprovod, ktorý udával celému predstaveniu tempo i charakter. Predstavenie sa na nič netvárilo, avšak pobavilo a možno aj inšpirovalo ďalších začínajúcich tvorcov k pokusu o čosi podobné.

Názory anonymnej laickej poroty (ALP)

1. Člen ALP – Singer ***
2. Člen ALP – Nôcka ****
3. Člen ALP – Joel *****
***** naj sam super
**** výborné
*** dobré
** vydržali sme
* prežili sme

Porota si myslí…

NÁZOR J. FAKLU:
– typické predstavenie malých javiskových foriem, pripomína kabaretnú skladačku, pásmo, koláž
– jeden vtip sa rozložil na tri doby
– jednoduchá stavba – v tom je aj krása
– 3 polohy: fyzická podoba, vzťahy a spoločenská podoba
– účel – pobaviť a trošku poukázať na veci, no nie moralizovať (to je dobre)
– niektoré veci viac vypointovať
– herecké výkony slabšie
– „naj“ = klavírna doprovodná hudba, typicky kabaretná, udávala tempo
– dynamika predstavenia by mohla byť väčšia
– ak parodujeme tanec, musíme najprv predviesť, že ho vieme
– v kufri by mali byť rekvizity z predstavenia
– džin veľa prehrával, nebolo to potrebné, gag, ako vyjde z fľaše by mal byť gagom
– nenaťahovať 1 vtip ako gumu v trenkách
– držte to v kabaretnej rovine, netreba sa tváriť, že je tam ďalší level
– keby padali aj periodiká, nielen knihy, ktoré ho skoro zabili (POZNÁMKA NA OKRAJ: taký zväzok Nového času by ho ozaj zabil)
SKRÁTENÝ NÁZOR M. DITTEHO:
– najzručnejšia práca Ondreja Remiáša
– žiada sa mi viac štylizácie, vsadiť herca do formičky a rozvíjať ho do polôh
– osviežujúca je hudobná zložka, ktorá drží diváka v uvoľnenej podobe, častokrát som pozeral skôr na hudobníka
SKRÁTENEJŠÍ NÁZOR E. STANOVSKÉHO:
– 1 z najlepších predstavení, najpremyslenejších u Remiáša, má to hlavu, pätu a myšlienku
– pred pointou treba spraviť dramatickú pauzu
STRUČNÝ ROZHOVOR IN MEDIAS RES:
Fakla: Žena by sa mala skutočne vyzliecť.
Dacho: Aj chlap by sa mal vyzliecť.
Fakla: Ja som viac na ženy.
Dacho: Vďaka, že si ma zaradil.

Divák sem, divák tam, svoj pocit vám podávam…

– nápadité, aj bez textu sadá veľa predviesť, ako nás presvedčili
– dobré to bolo, mne sa to páčilo, presne, ako je to v realite
– zlatí boli, ja ich mám rád, predstavenie sa mi veľmi páčilo, bolo to originálne, nápadité, výborné prvky, nevidel som síce iné predstavenia, ale 1. miesto
– oni sú vždy dobrí, majú fantáziu

^ späť na začiatok ^

Celkom malé divadlo, Levice – “A ČO JA, MILÁČIK?”

Autor: Tatiana Kusá
Réžia: Edo Šebian

Odborný kukuč – Mgr. Art. Michal Ditte

Margit a Scarlet: A čo my, pán režisér?
Celkom malé divadlo z Levíc sa predstavilo na tohtoročnej krajskej žatve s dvomi inscenáciami, pričom inscenáciami navzájom odlišnými, čo sa týka najmä výberu textu a tým pádom i žánru. Divadelná hra „A čo ja, miláčik?“, z pera súčasnej autorky Táni Kusej, je hrou oscilujúcou na hrane medzi bulvárnou komédiou a sitkomom s prvkom absurdnosti. Hra v sebe obsahuje konotácie na kariérizmus, či nikdy nekončiace rady ženských magazínov ako si udržať partnera, ako pristihnúť muža pri nevere alebo ako zdokonalovať svoj pohlavný život, napriek tomu, že vznikla pôvodne ako rozhlasová hra ešte pred dvadsiatimi rokmi. Inscenácia sledovala predlohu takmer dôverne (čo môžem tvrdiť v rovine dramaturgie či úpravy), avšak z hľadiska réžie a prácou s hercom sa mnohé veci nevydarili. Nevydarili sa najmä v postavách ženských hrdiniek Margit (Ria Meszárošová) a Scarlet (Aneta Liptáková). Neboli dostatočne a plasticky vykreslené a neboli vedené vo vzájomnej symbióze s dramaturgickým zámerom inscenácie. Ten napĺňal výhradne Petr Meszároš v postave Bohuša. Jeho cit pre komický okamih a situáciu očividne prevyšoval obe ženské postavy, čo na jednej strane pôsobilo osviežujúco a isto, no na strane druhej spôsobovalo disproporcie v herectve a tým pádom i v samotnej réžii. Napriek tomu má inscenácia predpoklady stať sa kompaktným celkom, pretože pri komédii, akou táto inscenácia je, sa často stáva, že dozrieva (aj po hereckej stránke). Napriek tomu, stojí réžisérska drobnokresba v tejto inscenácii na vratkých nôžkach.

Názory anonymnej laickej poroty (ALP)

1. Člen ALP – Singer ****
2. Člen ALP – Nôcka ****
3. Člen ALP – Joel ****
***** naj sam super
**** výborné
*** dobré
** vydržali sme
* prežili sme

Porota si myslí…

SLOVÁ POROTCOV:
– CMD si vie vybrať text, čo je v amatérskom divadle vzácne
– je to konverzačná až bulvárna hra, uchopiť tú hru nie vážne, ale ako situačnú komédiu
– mužská postava je vykreslená v celej šírke, kým v ženské postavy nie sú až tak dotiahnuté
– poklona Petrovmu herectvu
– prvých pár minút to bolo veľmi rozpačité, pozor na presnosť v akcii, presnosť v geste
– zlyhávali technické veci, dosť hluchý moment bol hneď na začiatku – stály pohyb s kufrom
– problém v priestoroch – nejasné, či sú tam steny alebo je to 1 priestor s 3 bodmi
– hudba nenavodzuje atmosféru komédie, aj keď je to vynikajúca hudba, žiada sa komický prvok
– na jednej strane je to ako televízna inscenácia, na druhej ako začatý sitkom
– zvuk práčky pôsobí cudzorodo
– čítanie v závere bolo už zbytočné preťahovanie
SLOVÁ DEDA EDA: Pre mňa je najčarovnejšie to, že žijúci autor má možnosť vidieť inscenačné spracovanie
SLOVÁ ANTONA ŽIVČICA (herca Divadla A. Bagara v Nitre a zástupcu Nitrianskeho samosprávneho kraja):
– medzi herečkami by mal byť väčší rozdiel, aby domáca mala taký odpadový, second handový look
– o niektorých situáciách autorka textu ani netušila; sedel som vedľa nej a z chuti sa zasmiala
– je úchvatné, že napísala hru, ktorá funguje v dvoch spoločnostiach – kapitalistickej i socialistickej
SLOVÁ TÁNE KUSEJ (autorka textu):
– pôvodne to bola rozhlasová hra, potom televízna inscenácia
– ja som porodila nejaké dieťa, ktoré chodí do školy a každá škola je iná
– najviac som sa obávala, aká bude mužská postava, keď nebude programátor, ale historik, ale stretla som sa s názormi, že to bolo ešte lepšie
– tým, že repliky boli v pôvodnej podobe, to bola komédia, nepísala som to so zámerom prvoplánového humoru
– zmeny nastali najmä v tom, že sa veľmi krátil text

Divák sem, divák tam, svoj pocit vám podávam…

– páčilo sa nám
– pochvala výkonu Peťa, sme úplne užasnutí
– skvelé predstavenie, skvelé herecké výkony
– ďakujeme za príjemné popoludnie (na margo predstavenia i záverečnej gratulácie oslávencovi z poroty Eduardovi Stanovskému)

^ späť na začiatok ^

Záverečné vyhodnotenie a výsledky

Individuálne ceny…
– za aktuálny prínos k divadelnej tvorbe kolektívu mladých hercov DIVADLU „ŠOK“ ŠAĽA
– za herecký objav prehliadky Ladislavovi Hlaváčikovi za stvárnenie postavy Martina
– za klavírny doprovod Martinovi Krajčírovi k inscenácii “Hrubá mechanika jemných odlišností”
– za herecký výkon Petrovi Meszárošovi za stvárnenie postavy Bohuša v inscenácii “A čo ja miláčik?”

Hlavné nominácie…
Odborná porota navrhuje Programovej rade NOC do výberu na celoštátnu prehliadku amatérskeho činoherného divadla v Tlmačoch “Tlmačské činohranie” súbory :
Celkom malé divadlo Levice s inscenáciou “SLEČNA JÚLIA” na motívy Augusta Strindberga
Divadlo „Hľadanie“ Tlmače s inscenáciou Gábora Görgeya: “IDE PEŠEK OKOLO…”
Celkom malé divadlo Levice s inscenáciou Tatiany Kusej:”A ČO JA MILÁČIK?”