XI. ročník (12. – 14. apríl 2002)

Členmi odbornej poroty boli:

Eduard Stanovský, režisér – Detva
Vladimír Sadílek, herec, režisér – Bratislava
Ján Hižnay, režisér – Bratislava

Účastníci festivalu:

DS Mladých pri MsKS – Nové Zámky
DS J. G. Tajovského – Bánov
DS Hľadanie – Tlmače
Celkom malé divadlo – SPJ Levice
DS Pôtoň – SPJ Levice
DS pri MO MS – Domadice
Hostia festivalu:
Vladimír Sadílek
Divadelní spolek bratru Mrštiku – Boleradice (ČR)

Hodnotenia odbornej poroty a postrehy divákov

DS Mladých pri MsKS Nové Zámky – “Kubo”

Jozef Holý
Réžia: Jozef Palacka

Hodnotenie odbornej poroty – Mgr. Ján Pavel Hižnay

V prvom predstavení tohtoročnej divadelnej prehliadky sme videli ambiciózny pokus novozámockých, až prekvapujúco mladých divadelníkov. Inscenátori si zvolili staršiu tému, tému však večnú: o láske a majetku. Predvedené predstavenie je vystavané na pevných a jasne čitateľných základoch, plynulo sa rozvíja od expozície až k záverečnému vyvrcholeniu. Konštatovať treba, že mladí herci veľmi slušne zvládli javiskovú reč i javiskový pohyb. Isté problémy im spôsobila odlišnosť tunajšieho javiska od javiska domovského, na ktorom používajú iné miesta nástupov (šikmou pred forbínou) i lepšie možnosti osvetlenia. Predstaveniu by však prospelo, keby sa niektoré výstupy (pytačky, svadba, dlhšie monológy) stali obradnejšie a slávnostnejšie, keby sa niektoré texty nahradili obrazovými metaforami – skrátka zdivadelnili. Viacej pozornosti by si zaslúžilo aranžovanie niektorých mizanscén, pretože viaceré rozostavenia postáv v priestore sa opakovali a tak navádzali pocit stereotypu. Po dramaturgicko-režijnej stránke by predstaveniu prospelo aj to, keby sa celý príbeh viacej sústredil na postavu Kuba, ktorá v tomto podaní nebola dostatočne exponovaná. Kostýmovanie znesie absolutórium, kostýmy (mužské i ženské) boli striedme, čisté, vychádzali z jednotného základu. Žiadalo by sa však výraznejšie odlíšenie postáv: Kuba, Aničky a Paľa., pretože v danom oblečení v masových scénach vizuálne zanikali. Scéna bola striedma, účelná a poskytovala inscenátorom dostatočné možností pre inscenovanie i pohyb konajúcich postav v divadelnom priestore. Mali by sa však presnejšie a výraznejšie odlíšiť interiérové a exteriérové scény. Posledná poznámka sa týka osvetlenia: ani pri nedostatku svetiel a nedostatočnom čase na prípravu technickej zložky predstavenia by pán osvetľovač nemal počas predstavenia hľadať nové osvetľovacie možnosti, či nebodaj so svetlom experimentovať. Celkovo možno inscenátorom k prijateľnému predstaveniu pogratulovať a želať si, aby nás na budúcej prehliadke osviežili svojím ďalším dielom.

Hlas ľudu … KUBO

– Také normálne predstavenie, len som nevedel, či ten folklór je na dokreslenie divadla alebo divadlo na dokreslenie folklóru. Najlepší boli, bohužiaľ, v tom obradovom folklóre.

– Divadlo z dedinského prostredia, nepáčilo sa mi to veľmi.

DS J. G Tajovského Bánov – “Múdry Maťko a hlupáci”

Pavol Dobšinský, Ondrej Remiáš
Réžia: Ondrej Remiáš

Hodnotenie odbornej poroty – Mgr. Ján Pavel Hižnay

Mám to šťastie, že tvorbu bánovských ochotníkov v rôznych žánroch mám šťastie sledovať bezmála 30 rokov. Prvýkrát som sa s ich úsilím stretol v bábkových predstaveniach pani Pauly Ráckovej a jej dcéry, ale sledoval som aj iné tvorčie pokusy Bánovčanov v oblasti malých javiskových foriem a činohry. Priznám sa, že dnešné predstavenie ma, nie veľmi príjemne, zaskočilo. Prinútilo ma totiž položiť inscenátorom oveľa viacej otázok, ako je v našom kraji zvykom. Stalo sa totiž, že na miniatúrnom priestore divadelnej anekdoty, sa objavilo mnoho nepodarkov, veľmi mnoho nejasností.

A preto sa pýtam, čo vedia inscenátori:

– o prevode literatúry do divadelného tvaru ?

– o výstavbe drámy (dráma: rozumej – divadelný tvar)

– o režijnom rozkrývaní textu ?

– o zdôvodnení konania na scéne ?

– je inscenátorom jasné aké divadelné požiadavky v sebe skrýva voľba postavy principála, ako “riaditeľa predstavenia” ?

– čo vedia o použití divadelnej skratky a divadelného symbolu ?

– je im jasné, akým spôsobom sa koná divadelná premena (je jedno či postavy alebo scény, alebo čohokoľvek, čo na javisku jest ?)

– čo vedia o scénografii a kostýmovaní na divadle ?

– ako sa robia prestavby vo zvolenom technicko-režijnom kľúči inscenácie ?

– ako treba používať hudbu ?

Keby vedeli odpovedať na položené otázky, nestalo by sa totiž, aby:

– prepísanému textu chýbala expozícia, teda: orientácia v priestore v ktorom sa udalosť koná, nekonalo sa predstavenie konajúcich postáv

– aby predstavenie ignorovalo základné orientačné stavebné prvky: kolíziu, konflikt v danom prípade nevyhnutné peripetie a katastrofu, teda:

– expozíciu konajúcich postáv; nekonala sa

– expozícia priestoru v ktorom sa príbeh (dráma) koná; nekonala sa: inscenátori predpokladali, že diváci vedia o príbehu a spôsobe zamýšľaného inscenovania toľko ako oni

– zdôraznené rozohratie stretnutia medzi kladným a záporným hrdinom inscenované á la téz

– sústredenie sa na jednotlivé peripetie (a ich gradovanie) boli, ale nediferencované, nestupňované a preto nečitateľné

– výrazné vyriešenie problému absolútne nečitateľné vybratie zaseknutej sekery

– vedeli by, že treba divákovi odohrať a predstaviť predovšetkým to, čo sa skrýva v zátvorkách, vysvetlivkách, poznámkach a objasneniach režiséra hercom

– pochopili by, že nemožno zavesiť živého človeka na špagát a všetci automaticky pochopia, že je to býk, alebo vôl

– vedeli by, že principál, teda vedúci predstavenia nemôže byť exponovaný v zadnom pláne javiskového priestoru, naopak musí byť vystrčený úplne vpredu, on (nie herci, alebo technika) musí prestavovať scénu, a nemôže byť od začiatku bez vysvetlenia oblečený v kostýme, ktorý nakoniec, ako kocúr, použije !

– chápali by, že divadelná skratka a symbol, ktorý sa v tejto inscenácii hojne používa musí byť zrozumiteľná a čitateľná nielen im, ale predovšetkým divákovi

– určite by im bolo jasné, že “čosi zavesené biele” nikto nemôže chápať ako kostol, najmä ak to už dve hodiny visí v interiéri pôvodného domu a pripomína to zahalenú sochu čakajúcu na odhalenie

– určite by nezvolili hudbu, ktorú zvolili a nenavodili by tým divákovi predstavu, že dej sa odohráva v škótsku (gajdy) alebo na Honolulu či Tahiti.

– a nakoniec by museli uznať, že ak si zvolili princíp “principála”, nemožno dekorácie prestavovať v tme a za pomoci “divadelnej techniky”.

Hlas ľudu … Múdry Maťko a hlupáci

– Ondrejkovi by som vyčítal, že tak krásnu rozprávku “uškrtil” a texty, ktoré chcel uhrať pohybom, boli miestami tak štylizované, že rozbil celé tie scénky, ktoré mal vybudované, trošku mi to pripadalo nedotiahnuté

– bol som veľmi milo prekvapený, Ondro spravil ďalší krok na “ceste”, veľmi dobré nápady, dobrá práca so scénou

– dá sa aj čosi vytknúť, miestami to pôsobilo nedotiahnuto, bolo cítiť, že mal málo času

– páčilo sa mi to, len to bolo trošku krátke

DS Hľadanie pri MsKS Tlmače – “Rozbitý džbán”

Heindrich von Kleist

Réžia: Alena Senešiová

Slovo odbornej poroty – Vladimír Sadílek

DS Hľadanie pri MsKS Tlmače si tento rok vybralo hru Heindricha von Kleista “Rozbitý džbán”, pretože bol smerovaný svojim vývojom a hereckému potenciálu k fraške. Inscenátori sa snažili použiť tento princíp a preto sa nám táto hra zdá menej problematická a menej náročná. No zdanie klame, pretože režisérke sa podarilo vybudovať scénografickú pyramídu ako pozitívny prvok. I hudobný základ inscenácie je nevtieravý a korešponduje so scénografiou svojou nevtieravosťou. Kostýmy sú svojou jednoduchosťou adekvátne k žánru inscenácie. Ak by som mal výhrady (a tie mám), tak potom k dramaturgii, pretože postrádam osobnosť dramaturga, ktorý by súboru vybral a predstavil iný druh poetiky ako túto krátku anekdotu, ktorá sa rozvíja len v primárnych polohách. Nie je mi známe pozadie, ale som presvedčený, že celý súbor má po vlaňajšku na viac. Je jasné, že nie každý rok je možnosť nájsť najpriliehavejúcejší text, ale tento, ktorý poskytuje H. von Kleist, v ktorom sa objavuje len rovina vyrozprávaného konfliktu a nie zahraného, je pre tak silný súbor ako DS “Hľadanie” mierne povedané dehonestujúci. Apropo, páni herci, je vám jasné, že základnou povinnosťou každého jedného z vás je naučiť sa text naspamäť?

Hlas ľudu … Rozbitý džbán

– predstavenie sa mi veľmi páčilo, bolo na takej úrovni, akú som očakávala a herci veľmi typovo sedeli

– nemalo to chybu!

– celkom sa nám to páčilo, zasmiali sme sa , myslím, že súboru veľmi svedčia komédie, už sa nám to osvedčilo z predchádzajúceho roku aj tento rok

– fantastické, ja si myslím, že oni si každý rok vedia vybrať hru, aj tá vlaňajšia, aj táto je dramaturgicky veľmi dobre vybraná, no herecky to jednoducho nemá chybu

Celkom malé divadlo SPJ Levice – “Záhrada bez zeme”

Ľudmila Razumovská

Réžia: Edo Šebian

Slovo odbornej poroty – Edo Stanovský

Je to herecký koncert troch hlavných predstaviteľov pod prísnym a premysleným vedením tvorivého režiséra. Režisér Šebian je majster tvorby mizanscény od miniatúry až po kompozíciu celku. To všetko je umocnené atmosferickým svetlom a melodramatickou hudbou. Inscenácia budovaná v kukátkovom priestore pôsobí vyrovnane vo všetkých zložkách. Jednoduchá scéna (stolík, dve stoličky umiestnené pred pelasťou postele) bravúrne ožíva v perfektnom expresívnom herectve troch hlavných predstaviteľov. Divák s napätím sleduje osudy Anny a sestry Oľgy s manželom Markom. Herecky prekvapivo zaujala bravúrnym stvárnením postavy Anny Aneta Liptáková.

Herci využívajú všetky možnosti hlasu od šepotu až po maximálnu intenzitu, čo je pri šepote na úkor zrozumiteľnosti. Hra trvá 50 minút a nenudí. Tempo a rytmus inscenácie postupne stúpa roztáčaním kolotoča medziľudských komplikovaných vzťahov. Snaha dosiahnuť súlad vzájomnej lásky sa na konci inscenácie rúca, pretože v hydroponickej ” záhrade bez zeme” kvet zvaný odjakživa láska, bez životodárnej tekutiny vzájomného porozumenia vykvitnúť nemôže.

Hlas ľudu … Záhrada bez zeme

– Na profesionálnej úrovni, na 100%.

– Som nadšená, že skutočne zahrali veľmi pekne a teší ma, že sa im darí.

– Nám sa to veľmi páčilo. Mám tu priateľku z Dolného Kubína a ten je slávny tým, čím ho poznáme, takže nám sa to veľmi páčilo, tie výkony boli ako profesionálne.

– Perfektné, nemalo to chybu, super!

– Bola to veľmi ťažká hra, ale veľmi sa mi to páčilo.

– Herecké výkony, najmä tej mladej predstaviteľky, ma úplne nadchli.

– No, tak teraz neviem, ja som si myslela, že som na festivale ochotníckeho divadla. Ale toto…?!

OZ Pôtoň – SPJ Levice – “UBU”

Kalinka Búr

Réžia: Iva Jurčová

Slovo odbornej poroty – Edo Stanovský

OZ Pôtoň SPJ pri MsKS Levice sa predstavilo paralipomenonádou “UBU” v réžii Ivy Jurčovej. Režisérka zvolila formu alternatívneho divadla, ktorá od prvej chvíle šokuje diváka svojou bezprostrednosťou a nezaobalenosťou umeleckej výpovede. Na príbehu kráľa UBU Alfréda Jarryho sa snaží obnažiť manipuláciu s človekom prostredníctvom televíznej, masovej – brakovej produkcie. Na príbehu tatka UBU a matky UBU (ktorý utajene drieme v každom z nás), ukazuje absurdnú túžbu stať sa televíznou hviezdou, významným politikom alebo čímkoľvek iným po vzore tých, ktorí dennodenne útočia na naše zmysly z televíznej obrazovky. Na presne vybudovanej scéne v krásnych pozlátených kostýmoch prebieha pred očami diváka ohlušujúca bezduchá show, v ktorej sa postupne stretávame s predstaviteľmi známych televíznych relácií a osobností z show biznisu. Inscenátori si nedávajú servítky na ústa. V plnej nahote útočia na zmysly diváka oplzlé slová s jediným cieľom. Vykričať do sveta fakt, že televízia dokáže vyrobiť aj z hovna produkt podobajúci sa zlatu. Z priemernej osobnosti vytvoriť z noci na ráno génia, z plochej a priemernej myšlienky geniálny nápad. Je to “výkrik” režisérky Ivy Jurčovej s jedniným cieľom, upozorniť na fakt, že cielená propaganda, komerčný brak a bezmyšlienkovité programy, ktoré si nevážia ani základné ľudské hodnoty nás môžu v budúcnosti – ak sa proti tomu všetci nepostavíme – uvrhnúť do šedej banálnej ľudskej priemernosti.

Hlas ľudu – UBU

– mne sa to páčilo, veľmi

– Nebolo to predstavenie zrovna pre deti, ale hrali to perfektne. Veľmi dobré dojmy

– veľmi pekné ani chvíľu sme sa nenudili

– dalo sa na tom zasmiať, pobaviť

– bol som prekvapený, dobré

DS pri MO MS Domadice – “Juvelír, alebo hľadá sa ženích”

Ján Chalupka

Réžia: Erika Píšiová

Slovo odbornej poroty – Vladimír Sadílek

Súbor pristúpil k slovenskej klasike veľmi úctivo a jeho klad je v poctivom inscenovaní Jána Chalupku – Juvelír ….Ak sledujeme genézu tohoto súboru, otvára sa nám odpoveď na otázku, prečo takto a prečo tento spôsob. Odpoveď – tento súbor si dal do svojho vienka prívlastok udržania a načierania do našej pokladnice a zachovávať jeho charakter a obveseľovať a zároveň poučovať svoje okolie, lokalitu a nebuďme skromní, ale i región. V inscenácii bol použitý skvelý hudobný motív, ktorý ale zasadzuje príbeh do obdobia okolo secesie (Krištof Veselý), ale potom už v tomto štýle nepokračuje, či už v scénografii, kostýme, rekvizitách… atď. Jednou až dvoma vetami sa chcem dotknúť aj hereckých výkonov. Ženská časť súboru bola oveľa vyrovnanejšia. Od Frntolíny (Výbošteková), ktorá svojou hereckou drobnokresbou vytvorila prenádhernú postavu macochy, cez jej stále pažravú dcéru Irmušku (Botíková), cez láskyplnú Ľudmilku (Konická) a rozhodnú, neoblomnú, ale milú slúžku (Bohušová) až po krásny etudový vstup krčmárky Karolínky (Višňová). To však nezmanemá, že mužské postavy neobhájili svoje úlohy. Síce Miloslavovi (Hudík) by sa dal vytknúť temporytmus a trošku artikulácia, no ženbychtivý Stonoha je presvedčivým typom. Randaházi (z nedostatku mužov ho hrá žena), prináša širokú hereckú škálu a čakáme ako sa tento divadelný fór spracuje. Pretože tento posun je režijne vymyslený veľmi vtipne. A ostávajú nám len dvaja muži a to je Maco – drotár a široký – mäsiar, zapadajú do hereckej mozaiky. Možno by bolo dobré, keby sa tento súbor predsa len trošku popasoval s nonverbálnymi prostriedkami a to v zmysle práce s rekvizitou, práce s gestom … atď. Je pre mňa ako porotcu dôležité, že okrem moderny nas, na našich javiskách, ešte nevymrelo (čo sa týka dramaturgie) tradičné divadlo. A končím slovami básnika

“Je čas o umenie začať reč ,

nech žije divadlo,

nech žije všetko okolo neho,

naisto bolo nové storočie

a v ňom dedovizeň našich dedov

ó, chvála ti

ó, vďaka ti

ó slovač moja.”

Hlas ľudu – Juvelír

– veľmi sa mi páčilo a som rada, že konečne som prvýkrát prišla

– mne sa to páčilo, jednoduché, pekné

– sympatické, motivovala som sa, ako keby to bolo z dejín, neviem či naozaj, možno ma mená inšpirovali

– pre mňa ako pre diváka to bolo veľmi dlhé. Na javisku sa nič nemenilo, ani scéna, nemuselo to byť také dlhé

– popracovali na hereckých výkonoch, scéna bola zaujímavá

Hosťovské predstavenie

Vladimír Sadílek – 13 spomienkových večerov…

Toto hodnotenie je subjektívnym hodnotením pomstychtivých laikov-porotcov 🙂

Veľkým prekvapením bolo pre nás vzhliadnutie predstavenia jedného herca Vladimíra Sadíleka.

Čo sa týka dramaturgie, keby tam bol dramaturgický zámer, ktorý sme tam mimochodom neodčítali, pretože tam pravdepodobne nebol, nakoľko tento text, ktorý je vo svojej skutkovej podstate nezmyselný, hovoriaci o príhodách, ktoré sa pravdepodobne postave nikdy nestali, lebo nevychádza zo svojho bytu. Nedá sa posúdiť na základe empírie, či hercovi ide ozaj o prežitý život, alebo len o teatrálne nafúknutie problematiky a ako také pretraktovanie divákovi na základe akýchsi chimér alebo akýchsi príbehov, ktoré sú všeobecne platné vo svete šoubiznisu či divadelnej techniky. Scéna bola teatrálna, ba priam povedal by som zbytočná, nakoľko nám sám herec vysvetlil, čo by tam mohlo byť, keby. Jeho herectvo bolo nepružné, nesyntetické, kde často vypadával z úlohy a divák mu nemohol uveriť. Neprichádzajúci v ústrety danej problematike, ktorá sa sama v podstate tisla na vedomie diváka a ktorá mala problémy rozdešifrovať, či to herec naozaj myslí naozaj, alebo to len hrá na dané publikum, či nebodaj sa sám domnieva, že publikum je natoľko stupídne, že mu zožerie “kváziherectvo” ako také. Nakoľko pán Sadílek už má svoj vek, istým zhrbením jeho postavy sa dostávame k problému, ktorý u neho nastáva. Tlačí si na bránicu a tým v istých fázach, kde má tendenciu hovoriť rýchlo, dlho a bez nádychu, strácajú sa slová, čím stráca celá inscenácia význam, pretože prestávame rozumieť jeho verbálnemu prejavu. Nevieme, či sa chcel zapáčiť našim českým priateľom za to, že spomenul kedysi viac názvov nášho štátu, jeden z nich bol socialistická, a tak isto nevieme, prečo zaspieval hymnu a iba slovenskú, keď už spomenul bývalé Československo. Na záver možno konštatovať, že hoci si vážime jeho prínos do slovenskej kinematografie i divadelnej kritiky, nemôže žiť zo starej slávy. V konečnom dôsledku toto predstavenie bolo prínosom, pretože sme hodinu a pol nefajčili a nepili alkoholické nápoje. V tomto smere je to z hľadiska ľudovýchovného veľmi pozitívne predstavenie.

Hlas ľudu … 13 spomienkových večerov…

– zaujalo ma

– áno, páčilo

– neviem, čo povedať

– zo začiatku som bol veľmi milo prekvapený a… nebudem to rozoberať

Záverečné vyhodnotenie a výsledky

Odborná porota navrhla organizátorom udeliť tieto ceny:

Individuálne ceny:

– Eduardovi Šebianovi za scénografiu k hre “Záhrada bez zeme” zo súboru Celkom malé divadlo – SPJ pri MsKS Levice

– Eduardovi Šebianovi za réžiu hry “Záhrada bez zeme ” zo súboru Celkom malé divadlo – SPJ pri MsKS Levice

– Anete Liptákovej za stvárnenie postavy Anny v hre “Záhrada bez zeme” zo súboru Celkom malé divadlo – SPJ pri MsKS Levice

– Rii Meszárošovej za vytvorenie postavy Oľgy v hre “Záhrada bez zeme” zo súboru Celkom malé divadlo – SPJ pri MsKS Levice

– Petrovi Meszárošovi za vytvorenie postavy Marka v hre “Záhrada bez zeme” zo súboru Celkom malé divadlo – SPJ pri MsKS Levice

– Petrovi Herkovi za vytvorenie postavy kúzelníka v hre “UBU” zo súboru Pôtoň – SPJ pri MsKS Levice

– Simone Lukáčovej za vytvorenie postavy matky UBU v “UBU” zo súboru Pôtoň – SPJ pri MsKS Levice

– Jurajovi Hruškovi za vytvorenie postavy pisára Lichta v hre “Rozbitý džbán” zo súboru DS “Hľadanie” pri MsKS a MO MS Tlmače

– Jozefovi Palackovi za vytvorenie postavy gazdu Štefana hre “Kubo” zo súboru Divadla Mladých pri MsKS a MO MS Nové Zámky

– Adriane Výbošťekovej za vytvorenie postavy Frntolínky v hre “Juvelír… ” zo súboru DS Domadice

Hlavné nominácie:

Odborná porota doporučuje na 28. celoštátnu súťažnú prehliadku Divadelné Šurany v kategórii mladých alternatívnych divadiel s inscenáciou

“UBU” OZ Pôtoň – SPJ pri MsKS Levice

Odborná porota doporučuje na 28. celoštátnu súťažnú prehliadku Divadelné Šurany v kategórii činoherných divadiel inscenáciu

“Rozbitý džbán” DS “Hľadanie” pri MsKS a MO MS Tlmače

Odborná porota nominuje na 31. celoštátnu súťažnú prehliadku Belopotockého Mikuláš inscenáciu

“Záhrada bez zeme” Celkom malé divadlo – SPJ pri MsKS Levice