VIII. ročník (5. – 9. máj 1999)

Odborná porota

Eduard Stanovský
Vladimír Sadílek
Michal Babiak
Peter Janků

Účastníci festivalu

Divadlo Mladých pri MsKS, ZDOS a MO MS Tlmače
DS Hľadanie pri MsKS, ZDOS a MO MS Tlmače
DS A pri K a SS Prievidza
DS Oné pri MO MS Veľké Zálužie
DS J. G. Tajovského pri OKS MO ZDOS Bánov
SPJ pri MsOS a ZDOS Levice
DS Mladých pri MsKS, DOS a MO MS Nové Zámky
Divadielko na osmičke pri SPU Nitra
Divadlo ŠOK – Občianske združenie
Divadlo Váh Šaľa pri KSO mesta Šaľa
DS L.S.D. pri KSO mesta Šaľa
DS Krivín pri MO MS a ZDOS Rybník
DS DMS Šurany
DS Inovec pri OU a MO MS Čierne Kľačany
Hostia festivalu
DS Hľadanie Tlmače
DS Fenix pri MsOS Levice
hudobná skupina “Slovenskí šamani”

Hodnotenia odbornej poroty a postrehy divákov

Divadlo Mladých pri MsKS, ZDOS a MO MS Tlmače – “Lujgiho Srdce”

Ivan Bukovčan
Réžia: Daniela Vidanová

Hodnotenie odbornej poroty – Michal Babiak

DS Divadlo Mladých z Tlmáč sa predstavil s inscenáciou hry Ivana Bukovčana “Luigiho srdce” v réžii Daniely Vidanovej. Dramaturgicky, z pohľadu výberu hry, je možné akceptovať, že sa súbor rozhodol pre hru, v ktorej dominujú etické problémy, ako aj bohatá škála psychologických analýz postáv. Pre mladých členov iste to bola dráždivá provokácia, s ktorou sa chceli tvorivo popasovať. Čo ale je už ťažšie akceptovať, je skutočnosť, že s takouto bohatou škálou postáv, aká sa vyžaduje v tejto hre (vrah, mefistová advokátka, pragmaticky vypočítavá celá séria postáv atď.) empirické mantinely mladého diváka, predsa len boli väčšou prekážkou pre stvárnenie realisticky hodnoverných kreácií. Navyše, celý rad režijne nedotiahnutých riešení hercom iba prekážal. Keďže ide o začínajúci súbor, do budúcna by prospelo, aby sa činnosť prvorade usmernila na režijnú prácu ( pokus o interpretáciu textu, presné režijné vedenie herca, inventívne riešenie situácií atď.) Niektoré herecké talenty v tomto súbore takouto precíznou režijnou rukou sa budú môcť ešte viac prejaviť.

Čo na to diváci?

– no veľmi sa mi to páčilo, boli veľmi zlatý
– bolo to dobré, prídem sa pozrieť aj na ostatné predstavenia
– ja som to videl už niekoľko krát, a sú z predstavenia na predstavenie lepší

S Hľadanie pri MsKS, ZDOS a MO MS Tlmače – “Drahá pani profesorka”

Ľudmila Razumovká
réžia: Alena Senešiová

Hodnotenie odbornej poroty – Peter Janků

DS Hľadanie z Tlmáč tento krát našiel, a to hru, ktorá má rozhodne čo povedať (ako potvrdila aj odozva publika). Spor dvoch rôznych svetov (idealistickej línie profesorky a pragmaticky uvažujúcej mladej generácie), metódy, ktoré nápadne pripomínajú správy z tlače o násilí páchanom kvôli “malichernostiam”, sporom, ktoré končia nepochopiteľnými masovými vyvraždeniami učiteľov a spolužiakov. Výber textu a dramaturgia sa javia ako pilier, na ktorom tvorcovia postavili svoj zámer. Ako problém však vidím javiskovú interpretáciu textu. Začiatok, v ktorom mi tvorcovia predkladajú svoju poetiku a kľúč k odčítaniu predstavenia, sa bije s poetikou, ktorá nasleduje ďalej, a tá neviem prečo ignoruje výrazové prostriedky, akými sú svetlo a sním súvisiace asociatívne členenie priestoru, ktoré sú ale na začiatku použité a myslím, že vhodne. Metaforický priestor sa potom mení na prozaický priestor bytu profesorky a ten ma rozhodne núti špekulovať a nesúhlasiť, klásť naňho nároky, vychádzajúce z psychológie postavy profesorky. Prečo postavy opúšťajú hraciu plochu, keď v introdukcii sa nachádzajú v spoločnom priestore, ktorý čítam ako spoločnú tému? V nedodržaní princípu zvoleného na začiatku, sa potom zdajú byť nezmyselné a účelovo použité prostriedky , akými sú napríklad husle so stojanom, metronóm, stôl na kolieskach so štyrmi stoličkami – postrádam ich iný význam, ako prozaický. V týchto defektoch (ktoré sú samozrejme odstrániteľné) sa potom rozplýva na prirodzenosti postavený prejav účinkujúcich a scéna, ktorá by mohla byť projekčným plátnom, zmení na prostredie, ktoré prekáža (ako môjmu oku svojim konštantný svietením, tak aj hercom, ktorý sa v ňom strácajú a nevedia si sním poradiť). Ak by si tvorcovia dali tú námahu a doriešili si významovo priestor a výrazové prostriedky, ktoré používajú (alebo nepoužívajú), určite by sa nestalo, že sa na dobu 10-tich minút ocitnú v polkruhu a pre mňa je vtedy pohodlnejšie zatvoriť oči, a vnímať ich posolstvo len prostredníctvom deklarovaného textu. Táto inscenácia má však, aj napriek týmto výhradám, ambíciu stať sa inscenáciou, ktorá rozhodne zaujme a osloví.

Čo na to diváci?

– urobili veľký krok dopredu, cítiť z toho kus práce
– bolo to veľmi zaujímavé
– nie som si istý, či Oľga v závere hry mala ten nos skutočne rozbitý, alebo to len hrala

DS Oné pri MO MS Veľké Zálužie – “S brokovnicou na manžela”

Štefan Kršňák

Hodnotenie odbornej poroty – Eduard Stanovský

DS Oné z Veľkého Zálužia uviedol vo štvrtok hru zvolenského autora Š. Kršňáka “S brokovnicou na manžela”. Súbor pristúpil k výberu s jasným zámerom pobaviť predovšetkým svojho domáceho diváka, čo sa im asi doma určite podarilo. Tvorcovia sa postavili k nacvičeniu hry interpretačným spôsobom. To znamená, nacvičiť a interpretovať hru tak, ako ju pred mnohými rokmi napísal autor. Režisérka sa nesnažila do hry dostať vlastné posolstvo a stanovisko k téme hry. Ako sa hovorí na východnom Slovensku, “I tak še dá”. Mladí divadelne neskúsení herci (nie všetci) mali takto určité problémy zvládnuť jednotlivé postavy. Režisérka sa totiž nesnažila pre nich nájsť určité nadľahčené herectvo s nadsádzkou. Na jednoduchom scénickom priestore sa nepodarilo celkom presvedčivo vytvoriť atmosféru garsónky, v ktorej žije maliar Imrich Repa. Priestor však pripomína 6-izbový byt. Ostalo však len pri pokuse vytvoriť ďalší zaujímavý hrací priestor kúpeľne formou tieňového divadla. Napriek k týmto pripomienkam, ktoré odborná porota tlmočila tvorcom na hodnotení, má mladý kolektív, ktorý spolupracuje len tri roky, všetky predpokaldy na umelecký rast. To všetko za predpokladu, že talentovaná režisérka Gabriela Pavelová vyberie pre nich text, ktorý bude mať výrazné umelecké kvality a bude ho možné interpretovať pri korešpondovaní súčastnej hereckej kvality súboru.

DS J. G. Tajovského pri OKS MO ZDOS Bánov – “Vejár”

Carlo Goldoni
réžia: Richard Mazúch, Milan Klučka

Hodnotenie odbornej poroty – Michal Babiak

DS J. G. Tajovského z Bánova nám predstavil komédiu C. Goldoniho “Vejár v réžii Richarda Mazúcha a Milana Klučku. Súbor, ktorý už realizoval viac úspešných inscenácii, a ktorý patrí do kategórie pokročilých divadelných súborov, mal zrejme ambíciu pristúpiť s vlastnou tvorivou invenciou ku klasickému dielu svetovej dramatickej spisby. Problémy vznikli už pri samotnom pôdoryse inscenácie: namiesto dynamickej plnokrvnej živej talianskej atmosféry, od začiatku bolo nastolené pomalšie tempo odmeranej konverzácie. Občasné náznaky pravého južanského temperamentu, ktoré sa v predstavení blysli, mohli nasmerovať inscenáciu nielen k “pravému” Goldonimu, ale aj k očakávanej živosti a vtipným situačným riešeniam. Bohužiaľ, nestalo sa tak: talianska horkokrvnosť zostala podchladená a príslovečná erotičnosť – cudná. Režijne nedostatočne nuansovaný rozdiel medzi hlavnými a vedľajšími dejovými momentmi spôsobili nejasnú líniu narastania a kulminovania príbehu. Tomuto “pomáhala” aj nevyvážená artikulácia u niektorých hercov, dôsledkom čoho sa situácie zbytočne zneprehľadňovali a komunikácia medzi predstavením a obecenstvom sa komplikovala. Herecky najviac vynikla Ľubica Palacková v postave Gianniny, ktorej prirodzený talent a expresívne herectvo výrazne obohatilo celkový dojem.

Čo na to diváci?

– páčili sa mi vzťahy, pekne s nimi popracovali
– javisková reč, trošku by sa zišlo s ňou popracovať, niektorým predstaviteľom nebolo rozumieť
– bolo to veľmi pekné, páčili sa mi herecké výkony, rád by som bol na takej úrovni
– zaujalo ma to

SPJ pri MsOS a ZO ZDOS Levice – “Leto a dym”

Tenesee Williams
Réžia: Eduart Šebian

Hodnotenie odbornej poroty – Peter Janků

Je šťastím, ak sa stretneme na javisku s inscenáciou, ktorá ponúka širokú paletu interpretačnú líniu a navyše, ak pri zámere oddať sa v plnej miere inscenátorovi a jeho zámerom, na konci zistíte, že ste neboli oklamaní, a že vaša dôvera stála za to. Takýmto typom inscenácie je aj inscenácia T. Williamsa “Leto a dym” v podaní SPJ Levice. Inscenovať T. Williamsa je tvrdým orieškom aj pre profesionálne divadlo (ako nedávno potvrdila inscenácia Malej scény Národného divadla “Zostupujúci Orfeus”) a ak sa k takému počinu odhodlá neprofesionálny divadelný súbor, je to počin prinajmenšom odvážny. V zadymenej sále sa otvára skelet inscenácie a ten je možné prirovnať k motívu, ktorý sa tiahne celou inscenáciou, a je ním motív hracej skrinky a tá, ako sa na začiatku otvorí, a nechá nás nazrieť do hustej spleti jemne natkaných nitiek osudov postáv, tak sa na záver uzavrie a nechá echo melódie doznievať kdesi hlboko v nás. Hracia skrinka pôsobí zároveň ako metafora života slečny Almy, ktorá sa pre svoje okolie stala práve takýmto mechanickým strojom bez práva na cit. Pozorujeme postavy, ktoré neustále hľadajú svoje miesto v živote (scéna ako prístav), chcú opustiť a utiecť z miesta, ktoré na nich zanechalo fatálne stopy rodinnej, či spoločenskej predestinácie (scéna ako ikonický znak lietadla), trojuholník vzťahov Mexičanka – Alma – John, Nellie – Alma – John (scéna ako miesto kríženia troch ciest). Snažíme sa vydržať tlak labyrintu vzťahov, aký na nás kladie inscenátor a tak sa zdá, že vydržia len tí pozornejší (to ten Williams!). V takomto interpretačnom tlaku potom pôsobí ako očerstvenie postava Nellie, ktorá so sebou prináša trocha prozódia života a celú napätú situáciu

DS Mladých pri MsKS, ZDOS a MO MS Nové Zámky – “Hlava rodiny”

Štefan Kollárik, Ján Čičátka
réžia: Štefan Kollárik

Hodnotenie odbornej poroty – Eduard Stanovský

Tretí deň prehliadky možno hádam nazvať hudobno-mládežníckym dňom. Predstavujú sa v ňom v podstate tri kolektívy mladých tvorcov a to z Nových Zámkov, Nitry a Šale. Zastavíme sa pri predstavení DS Mladých pri MsKS, ZDOS a MO MS z Nových Zámkov, ktorý sa nám predstavili v poloautorskom komediálnom muzikáli “Hlava rodiny”. V réžii Štefana Kollárika na scéne Františka Pergera a.h. uviedli v dramatickej úprave Jozefa Palacku hru, ktorá sa viazala k 30-tim rokom konzervatívneho Anglicka. Je viditeľná snaha o syntetický tvar, v ktorom sa postupne predstavuje tanečná skupina z gymnázia z Nových Zámkov, herci divadla a hudobná skupina v playbackových nahrávkach autorskej hudby. Vôbec hudba a spev doplnená choreografickým a voľne rytmickým tancom boli rovnocennými zložkami predvádzaného dramatického tvaru. Hudobnú zložku možno rozdeliť do dvoch rovín: prvá rovina je pôvodná autentická hudba nahrávok z 30-40-tich rokov (charleston, ive fox) a v druhej rovine chytľavé autorské melódia J. Čičátku. Tieto autorské piesne neboli vystavané v 30-40-tich rokoch, ale sú výpoveďou hudobného cítenia súčastnej mladej generácie. Hoci herci spievali (či skôr napodobňovali), v kostýmoch hry z 30-tich rokov, každému bolo jasné, že sú ich súčastnou umeleckou výpoveďou. Texty piesní neboli popisné, ale posúvali príbeh a doplňovali ho o nové myšlienky. To, že herci spev len napodobňovali (pretože hudobné playbacky naspievali iný), možno akceptovať za predpokladu, že herci nie sú schopní adekvátneho speváckeho výkonu. Režisér sa snažil mladých neskúsených hercov viesť k hereckej nadsázke, ktorá sa niektorým aj podarila, predstaviteľovi Boba – tuláka a Toma – policajta. Úplne suverénne pôsobila detská herečka Karinka Turzová, ktorá bezprostredným hereckým prejavom vysoko predčila svojich hereckých kamarátov. Posudzujúc kompletne celú inscenáciu možno konštatovať, že sa im podaril zámer, predstaviť svet taký, aký by mal byť, a nie taký, aký v skutočnosti je.

Čo na to diváci?

– jasom to síce nevidel do konca, ale bolo to dobré
– ja som videl síce len koniec, ale bolo to dobré
– bolo to veľmi dobré, pekne spievali, bola som nadšená
– veľmi sa mi to páčilo, spolu s nimi som si aj pospevovala a dupkala nohou, kvalita spevu bola výborná

Divadielko na osmičke pri SPU Nitra – “Johnyho pomsta alebo Ako šerif Bradley do nešťastia prišiel”

Kolektív súboru
Réžia: Dušan Neubauer

Hodnotenie odbornej poroty – váš country Vlado Sadílek

V rámci hodnotenia alternatívneho divadla sa vám predstavuje divadielko na osmičke pri SPU z Nitry so svojím expozé do duše študentskej recesie ako formy neviazanej a úprimnej výpovede tvorivého kolektívu. Moja radosť je o to väčšia, že nenásilnou formou a spojením slovno-hudobného žánru, dokázali vylúdiť úsmev a radosť na tvárach obecenstva. Želám si aby svieže dielko videlo čo najviac divákov a želám im na dlhej divadelnej púti: priatelia zlomte väz!

Čo na to diváci?

– celkom sa mi to páčilo, som veľmi rada medzi mladými, predstavenie ma príjemne prekvapilo
– veľmi dobré – scéna, spev

Divadlo ŠOK, Občianske združenie – “Verklikár”

R. Kočík, V. Kozňák, R. Budai a kol.
Réžia: Roman Budai

Hodnotenie odbornej poroty

Vzhľadom k tomu, že choroba si nevyberá, je potrebné oznámiť, že hodnotenie divadelného súboru ŠOK zo Šale, ktoré mal napísať pán Michal Babiak nebolo uverejnené. Interné hodnotenie previedol Mgr. Peter Janků.

Čo na to diváci?

– Veľmi rozporuplné názory, podľa mňa to aj organizátori celkom nezvládli.
– to vystúpenie nebolo pre divadelníkov.
– myslím si, že to predstavenie nepatrí do súťaže
– nesúhlasím s tým, že je to čistá komercia
– nepáčilo sa mi, že zo začiatku sedeli divadelníci na schodoch
– prvá polovica ma zaujala viac, ale celkovo si myslím, že to bolo dobré predstavenie
– mám z toho zmiešaný pocit, páčila sa mi výprava, kostýmy, herecké výkony
– ochotnícke divadlo by malo zostať ochotníckym
– bolo to dobré, páčil sa mi herecký výkon Peťa Meszároša
– predstavenie bolo na vysokej úrovni, ale nepatrí medzi ochotnícke

Divadlo Váh Šaľa pri KSO mesta Šaľa – “Bátoryčka”

Ľuba Lesná
Réžia: Peter Chrenko

Hodnotenie odbornej poroty – Peter Janků

Legendu o Bátoryčke môžeme považovať za obdobu akéhosi archetypu, ktorého si je v rôznych verziách každý vedomí a pri jeho interpretovaní súčasnosti sa rozbíja skelet na humanistických ideáloch stáročia budovaného obrazu o človeku a pripomína sa mu jeho animalizmus a sklony, ktoré sa vyplavujú na povrch verejného povedomia formou množstva správ o masových rituálnych vraždách, či zverstvách tých, ktorí ale pochádzajú presne z toho istého sveta ako my. Téma, ktorú priniesol DS Váh zo Šale, je teda témou aktuálnou a aktuálnou zostane stále. Problém, ktorý v inscenácii vidím, je priepasť medzi hlavnou predstaviteľkou – hereckou zložkou a zložkami ostatnými, akými sú výtvarne exponovaná projekčná plocha, ktorá slúži k popisu ako reálneho prostredia (diapozitívy), tak aj udalostí, ktoré sú súčasťou legendy (tieňohra, obrazy odohrávajúce sa za projekčnou plochou). Tieto zložky fungujú od seba nezávisle a každá hovorí o tom istom – ale inou rečou. Na jednej strane vnímam prednes prozaickej predlohy a na strane druhej akúsi multimediálnu show, s použitím množenia výrazových a asociatívnych rovín. Takáto vzájomná konfrontácia je samozrejme možná a veľmi sympatická, avšak s podmienkou, že celá inscenácia pôsobí ako homogénny celok a medzi týmito zložkami fungujú vzájomné presahy. ( Čo mohlo byť naznačené aj scénicky, napr. že sieť by neznázorňovala mreže vezenia, ale pavúčiu sieť, ktorá sa tiahne od portálu vo význame siete na chytanie svojich obetí, siete povier, ktoré sa spletajú a tvoria legendu, či siete, ktorá sa spája s obrazmi ruín a vytvára vo mne pocit, že sa predo mnou odohráva vzájomné spočítavanie si účtov medzi duchmi hradu, medzi duchmi legendy) Ak by sa tvorcom podarilo doriešiť takéto miesta vzájomných presahov, ktoré sú naznačené rozhovorom B. s tieňmi, kedy by mohlo byť stiahnuté svetlo predného priestoru a B. by sa zmenilo tak isto na tieň, alebo synchrónna smrť B. a tieňohry sťatia v závere, potom by sa tvorcovia určite vyhli problému, ako celú inscenáciu zakončiť ako celok výpovede, a to aj bez očakávania duchaplnosti divákov a určite by sme sa stretli so sympatickým obcovaním na tému legendy o Bátoričke.

Čo na to diváci?

– zaujímavé, netradičné, chcela by som si zahrať v takom predstavení
– celé predstavenie sa mi páčilo
– páčila sa mi hudba

DS L.S.D. pri KSO mesta Šaľa – “Nehovorte to nikomu”

Miroslav Demin
Réžia: Miroslav Demin

Hodnotenie odbornej poroty – Vladimír Sadílek

Tento druh divadelnej formy mi je neznámy a nemám ho rád. Ak niekto nedáva pozor na správnu slovenčinu, na krasotu nášho jazyka, keď niekto povyšuje nepovýšiteľné, keď niekto hľadá a nenájde… a vôbec, veď ste to sami videli.

Čo na to diváci?

– celkom dobré
– bolo to zvláštne, ale išlo o to, aby to človek pochopil
– bolo také netradičné, také na zamyslenie
– veľmi sa mi páčilo, že láska zvíťazila

DS Krivín pri MO MS a ZDOS Rybník – “Panny v oblakoch”

Miklós Gyárfás
Réžia: Ľubica Adamová

Hodnotenie odbornej poroty – Vladimír Sadílek

Mňa priam fascinuje, keď si žena, režisérka vyberie divadelnú hru o ženách – sliepkach. Stalo sa to aj v prípade inscenácie Panny v oblakoch. Presah naivity vo výraze a v charaktere je evidentne verbálnym prvkom. Ináč dobre disponujúci súbor, by si mal vyberať kvalitnejšie hry.

Čo na to diváci?

– páčilo sa mi toto predstavenie, dobré herecké výkony
– myslím si, boli v celku dobrý
– dobré to bolo, herecké výkony boli tiež dobré, najmä mužský predstavitelia
– celkom dobré, ale ešte trošku šťavy tomu chýbalo
– bolo skvelé

DS DMS Šurany – “Testament”

Miroslav Prekop
Réžia: Jozef Steiner

Hodnotenie odbornej poroty – Michal Babiak

DS Domu Matice slovenskej zo Šurian sa predstavil s hrou Miroslava Prekopa Testament v réžii Jozefa Steiner. Nová pôvodná hra mala ašpirácie byť satirickou reflexiou súčastnej doby. Tento zámer sa bohužiaľ nerealizoval, najmä v dôsledku nezvládnutia techniky písania dramatického textu: scenáristický korpus sa rozpadal na celý rad zbytočných digresii. Ďalšie roviny textu, akými sú elementy čiernej komédie, absurdnej hry atď. nielenže scenár neobohacovali, ale ho ešte viac mietli a zneprehľadňovali. Režijné pokusy zachrániť všetky tieto nedostatky predlohy nevyšli: utiekajúc sa k prvkom najrozličnejšej proveniencie (od prvkov burlesky, cez kabaretné až po konverzačné) réžia nenašla jednotiaci prúd ani v herectve, ani v samotnom základnom profile hry. Invenčná scéna F. Pergera, bohužiaľ, si nenašla dramaturgicky ani režijne vyváženého partnera: rad potenciálnych znakov, ktoré v sebe niesla v hre sa nenaplnilo. Najvýraznejším nedostatkom hry, okrem už spomínanej predlohy, je evidentná absencia dramaturga, ktorý by mohol eliminovať viacero nezrovnalostí scenára, ako aj jeho následnej realizácie.

Čo na to diváci?

– tak sme sa nasmiali, bolo to zlaté
– Štefan bol dobrý, ten sa mi najviac páčil
– páčilo sa mi to, ale začiatok bol lepší
– začiatok bol krásny, ale druhá polovice akoby padla, stratila na tempe

DS Inovec pri OU a MO MS Čierne Kľačany – “Kto ukradne nohu, bude mať šťastie v láske”

Dario Fo
Réžia: Mária Švecová

Hodnotenie odbornej poroty – Eduard Stanovský

Na záver festivalu sa predstavil DS Inovec z Čiernych Kľačian s komédiou “Kto ukradne nohu, bude mať šťastie v láske”. Nadšení divadelníci z Kľačian si určite vybrali hru zo základného dôvodu, pobaviť predovšetkým divákov svojej obce a jej okolia. Situačná komédia im vytvorila priestor využiť nesporné komediálne kvality niektorých skúsenejších hercov kolektívu. Režisérka Ing M. Švecová dramaturgicky nepripravovala hru tak, aby doniesla na tému nejaké nové pohľady, ale sústredila sa na humor, vyplývajúci so situácii, ktoré komédia nesie v pôvodnom texte. Na krajskej prehliadke však prehrávaný humor niektorých predstaviteľov (vyplývajúci z prehnaných gest a mimických situácii), kladie porote otázku, či ide súboru len o zábavu, alebo i o kultivovaný humor. Na realisticky spracovanej scéne sa objavili i niektoré mladé herecké talenty, z ktorých najlepšou predstaviteľkou bola Hanka Chrenová v postave Dafné. Nesporne najtalentovanejším hercom je skúsený ochotnícky herec Vincent Švec, v ústrednej postave taxikára – podvodníka. Odborná porota doporučuje v budúcej tvorbe tohto kolektívu hrať texty, ktoré ešte viac vystihnú nesporne komediálne talenty, ktoré ukrýva inak tento sympatický ochotnícky kolektív.

Čo na to diváci?
– predstavenie bolo dobré, len trochu dlhé
– dobré, páčili sa mi niektorí herci

Záverečné vyhodnotenie a výsledky

V kategórii “A” a “B”:

I. miesto s postupom na celoslovenskú prehliadku súborov “A” a “B” kategórie v Spišskej Novej Vsi
DS SPJ pri MsOS a ZO ZDOS Levice za inscenáciu hry Tenesee Williamsa: Leto a dym


II. miesto
s návrhom do širšieho výberu na celoslovenskú prehliadku súborov “A” a “B” kategórie v Spišskej Novej Vsi
DOS Hľadanie pri MsKS, ZDOS a MO MS Tlmače za inscenáciu hry Ľudmily Razumovskej: Drahá pani profesorka


III. miesto
Divadlo Váh pri KSO Šaľa za inscenáciu hry Ľubice Lesnej – Bátoryčka

V kategórii “C”:

I. miesto – s postupom na celoslovenskú prehliadku súborov “C” kategórie v Šuranoch
DOS Šok zo Šale – občianske združenie za muzikál Verklikár

V kategórii súborov alternatívneho divadla:
I. miesto s postupom na celoslovenskú prehliadku v Senici
Divadielko na osmičke pri SPU Nitra za inscenáciu hry Johnyho pomsta alebo Ako šerif Bradley do nešťastia prišiel

Individuálne ceny:

– Alene Senešiovej za ženský herecký výkon v postave profesorky v inscenácii hry Ľ. Razumovskej “Drahá pani profesorka”
– Ľubici Palackovej za ženský herecký výkon v postave vidieckeho dievčaťa v inscenácii hry C. Goldoniho – Vejár
– Simone Lukáčovej za stvárnenie postavy Almy v inscenácii hry T. Williamsa: Leto a dym
– Petrovi Meszárošovi za stvárnenie postavy Johna v inscenácii hry T. Williamsa: Leto a dym
– Edovi Šebianovi za réžiu hry T. Williamsa: Leto a dym
– Valérii Držíkovej za réžiu hry T. Williamsa: Leto a dym
– Karinke Turzovej za detský herecký výkon v muzikáli Hlava rodiny
– Jánovi Čičátkovi za hudobnú spoluprácu na muzikáli Hlava rodiny
– Valovi Kozňákovi za autorskú hudbu v muzikáli Verklikár
– Valovi Kozňákovi za stvárnenie postavy Boba v muzikáli Verklikár
– Denise Kanásovej za choreografiu v muzikáli Verklikár
– Františkovi Pergerovi za scénografiu v muzikáli Verklikár
– Táni Miškovičovej za stvárnenie postavy Bátoryčky v hre Ľubici Lesnej: Bátoryčka

Kolektívne ceny:

– Za scénografiu SPJ pri MsOS a ZO ZDOS Levice v hre Leto a dym
– za generačnú výpoveď Divadielku na osmičke pri SPU Nitra v westernovej paródii Johnyho pomsta alebo Ako šerif Bradley do nešťastia prišiel